Podľa ich výskumu totiž nezažili skutočné vyhynutie, pretože ich DNA stále pretrváva v ľudskom genóme. „Naše výsledky ukazujú, že genetické kríženie mohlo byť kľúčovým mechanizmom ich zmiznutia. Zánik neandertálcov by tak bolo možné chápať skôr ako výsledok genetického riedenia než ako pravé vyhynutie,“ uvádzajú autori výskumu vedení Andreom Amadeiom z Univerzity v Ríme Tor Vergata.
Neandertálci (Homo neanderthalensis) žili v Európe a západnej Ázii približne pred 400 000 až 40 000 rokmi. Boli blízkymi príbuznými človeka rozumného (Homo sapiens), ktorý opustil Afriku pred 60 až 70-tisíc rokmi a stretol sa s nimi v Eurázii. Nový model ukazuje, že dlhodobé kríženie oboch druhov mohlo viesť k úplnej genetickej absorpcii neandertálcov už za 10 000 rokov, najneskôr však do 30 000 rokov. Väčšina dnešných ľudí mimo Afriky má podľa vedcov 1 až 2 % neandertálskej DNA.
Tím použil matematický model, ktorý simuloval opakované príchody malých skupín moderných ľudí do Eurázie. Výsledky naznačujú, že väčšia populácia Homo sapiens mohla vďaka trvalému toku génov neandertálcov postupne geneticky pohltiť. „Trvalý prísun génov z početnejšieho druhu mohol vysvetliť, prečo boli neandertálci nakoniec geneticky pohltení modernými ľuďmi,“ uvádza štúdia.
Vedci zároveň pripúšťajú, že úlohu mohla zohrávať aj klimatická zmena či konflikty o potravu a územie, no fakt, že neandertálska DNA v nás žije ďalej, podľa nich znamená, že nejde o vyhynutie v pravom slova zmysle. Štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports ponúka nové vysvetlenie postupného zmiznutia neandertálcov, jedného z kľúčových momentov ľudskej evolúcie.
