Odborníci upozorňujú na predčasný príznak demencie: Riziko odhalia vaše oči!

V čase, keď počet ľudí s diagnostikovanou demenciou na celom svete prudko narastá, vedci prichádzajú s novými zisteniami, ktoré naznačujú, že sietnica oka by mohla slúžiť ako včasný varovný signál tejto závažnej choroby. Upozorňuje na to portál Daily Mail.

Sietnica je svetlocitlivé tkanivo pokrývajúce zadnú časť oka. Zachytáva obrazy a premieňa ich na nervové signály, ktoré mozog spracúva ako zrakový vnem do podoby videnia. Práve jej stav však môže napovedať oveľa viac než len to, ako dobre vidíme.

Štúdia naznačuje, že hrúbka sietnice môže pomôcť predpovedať vznik Alzheimerovej choroby (najčastejšej formy demencie), ktorá vedie k postupnej strate pamäti. Vedci takmer desať rokov sledovali približne 30-tisíc dospelých a zistili, že ľudia s tenšou sietnicou mali počas sledovaného obdobia výrazne vyššie riziko vzniku tohto ochorenia.

Ešte výraznejšia súvislosť sa ukázala pri makule – centrálnej časti sietnice. Tenšia vrstva tkaniva v tejto oblasti sa spájala až so 41-percentne vyšším rizikom diagnostikovania Alzheimerovej choroby. Najnovšie zistenia tak nadväzujú na staršie výskumy, ktoré už skôr poukazovali na úzke prepojenie medzi zdravím očí s demenciou.

Podobné závery priniesla aj štúdia z roku 2022. Ukázala, že ľudia s hrubšou vrstvou tkaniva okolo makuly dosahovali lepšie výsledky v kognitívnych testoch, zatiaľ čo u osôb s najtenšou makulou bol zaznamenaný najvýraznejší pokles mentálnych schopností. Práve u nich sa po piatich rokoch častejšie objavila aj diagnóza Alzheimerovej choroby.

Odborníci vysvetľujú, že sietnica je v skutočnosti súčasťou centrálneho nervového systému a je priamo prepojená s mozgom prostredníctvom zrakového nervu. Podlieha teda rovnakým degeneratívnym procesom vrátane úbytku nervových buniek, zápalu či poškodenia ciev a môže odrážať zmeny prebiehajúce v mozgu, ako je zmenšovanie jeho objemu či atrofia, ktoré sú typické pre Alzheimerovu chorobu.

Stenčovanie sietnice býva najčastejšie dôsledkom starnutia, očných ochorení, napríklad krátkozrakosti, ale aj chronických chorôb, ako sú vysoký krvný tlak či cukrovka. V počiatočných štádiách pritom ľudia často nepociťujú žiadne ťažkosti. Neskôr sa však môžu objaviť príznaky ako rozmazané videnie, tmavé škvrny v zornom poli, problémy s videním pri slabom osvetlení, zhoršené vnímanie farieb alebo periférneho videnia.

Oční špecialisti preto odporúčajú venovať pozornosť prevencii – najmä strave bohatej na živiny, ako sú omega-3 mastné kyseliny, ktoré pomáhajú tlmiť zápal a chrániť mozog pred poškodením, a tiež pravidelnému pohybu.