Top 20 najstrašnejších a najbizarnejších úmrtí v histórii ľudstva

Príbehy ako z najstrašidelnejšieho hororu, z ktorých behajú zimomriavky po chrbte, ale aj tie, pri ktorých sa chtiac-nechtiac trochu pousmejete.

Prečítajte si o 10 prípadoch najstrašnejších úmrtí, ktoré bohužiaľ, nie sú vystrihnuté zo scenára hororového filmu, aj o 10 najbizarnejších úmrtiach, ktoré sú síce rovnako pravdivé, ale niektoré sú ťažšie uveriteľné.

Popieranie zákonov a funkcií ľudského tela, nekonečné mučenie a utrpenie po vystavení radiácií. Z týchto príbehov poriadne mrazí.

Mike žil v dvadsiatych rokoch 20. storočia v New Yorku. Bol to bezdomovec a alkoholik.

Jeho „kamaráti“ sa naňho sprisahali a vybavili niekoľko životných poistiek, ktoré by dostali po jeho smrti.

Mike o tom samozrejme nevedel, a tak, keď ho pozvali do baru na neobmedzené množstvo alkoholu, prišiel a poriadne sa opil. Kamaráti si mysleli, že zomrie na otravu alkoholom, ale on sa ráno zobudil a pýtal si ešte viac.

Muži ho tentokrát nalievali nemrznúcou zmesou, riedidlom a dokonca aj otravou na potkany, ale Mike sa zakaždým dotackal naspäť.

Posledným pokusom o vraždu, ktorý Mike prežil, bolo zrazenie autom. Nakoniec muži dosiahli svoje, keď ho dorazili benzínom, ktorý do neho nasilu naliali.

Hráč amerického futbalu Justin Strzelczyk sa v roku 2004 ocitol v policajnej naháňačke.

Jedni hovoria, že niekoho zrazil a zo scény sa snažil utiecť. Ďalší si myslia, že bol psychicky nestabilný a práve prežíval emocionálne zrútenie, keď sa rozhodol šoférovať 160 km/h do opačného smeru.

Vo vysokej rýchlosti Justin narazil do cisternového vozidla prevážajúceho korozívnu kyselinu, a tak sa zrazu ocitol v scéne, ktorú veľkosťou a hrôzou prirovnávajú k výbuchu lietadla.

Justin hroznú haváriu neprežil, ale šofér cisternového vozidla vyviazol len s drobnými poraneniami.

Poprava slonom bola bežná hlavne v Indii, Malajzii a iných krajinách južnej Ázie až do 18. storočia.

Slony boli cvičené, aby podľa potreby buď človeka odsúdeného na trest smrti okamžite usmrtili, alebo ho predtým mučili.

Aj v dnešnej dobe sa smrť udupaním slonom občas objaví, aj keď sa tak už nedeje naschvál. V Indii tak nedávno zomrela Maya Murmu, ktorá naberala vodu zo studne, keď sa k nej začal rútiť slon.

Po Mayi začal šliapať, a ona potom zomrela na následky zranení v neďalekej nemocnici.

Čo je však ešte bizarnejšie je, že jej rodina tvrdí, že jej sloní vrah sa vrátil počas pohrebu. Jej mŕtve telo zhrabol a vyhodil do vzduchu, potom ho hodil na zem a utiekol preč.

V roku 1993 bol len dvojročný Angličan James Patrick Bulger na nákupoch so svojou mamou. Keď tá z neho na chvíľu spustila oči, uniesli ho dvaja desaťroční chlapci.

Malého chlapčeka pokojne odviedli od mamy, pričom ho držali za ruky, a tak nikto v okolí ani nepomyslel na to, že by mali za lubom niečo zlé. Neskôr ho však zhodili na zem, pričom James si poranil hlavu a začal plakať, no nikto z okoloidúcich mu nepomohol.

Chlapci ho potom ešte niekoľkokrát udreli až kým nedošli k opustenej vlakovej stanici. Tam sa doňho už naplno pustili, keď ho začali udierať tehlami, kameňmi a nakoniec ho zbili desaťkilovou železnou tyčou, čo už malý James nemal šancu prežiť.

Keď už bol mŕtvy, hodili ho na vlakové koľaje, ktoré ho rozpolili a chlapci dúfali, že vďaka tomu celý incident bude vyzerať ako nehoda.

Vrahovia Robert Thompson a Jon Venables boli uznaní vinnými a stali sa tak najmladšími usvedčenými vrahmi v britskej histórií.

Cisárovná Alžbeta Bavorská, známa aj pod prezývkou Sissi, žila v 19. storočí. V tej dobe bolo bežné nosenie korzetov, ktoré mali ženám vytvoriť figúru s úzkym pásom.

Sissi nebola výnimkou a v jej posledný deň mala oblečený korzet tak úzky, že v trupe nemala žiaden cit.

Preto keď ju prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni a bodol ju ihlovým pilníkom, nič necítila a myslela si, že ju len buchol.

Spustilo sa jej vnútorné krvácanie, odpadla a už ju nedokázali zachrániť.

V roku 1999 bol Japonec Hisashi Ouchi vystavený najvyššej koncentrácií radiácie v histórií ľudstva.

Kvôli nedostatku informácií a nedostatočnému školeniu Hisashi aj s dvoma kolegami urobili v jadrovej elektrárni v japonskom meste Tokaimura niekoľko chýb, ktoré ich nakoniec aj stáli život.

Materiály miešali ručne, naliali sedemnásobné množstvo uránu do nesprávnej nádrže a k nebezpečným látkam boli príliš blízko.

V nemocnici Hisashimu začala opadávať koža, zlyhával mu imunitný systém aj srdce. Lekári sa ho snažili zachrániť, ale jeho telo stále dokola zlyhávalo a topilo sa vnútri aj vonku. Bol v hrozných bolestiach a už chcel iba zomrieť.

Nakoniec mu takmer po troch mesiacoch zlyhali orgány a zasiahol ho posledný infarkt, ktorý mu bol smrteľný.

Balthasar Gérard bol Francúz, ktorý v 16. storočí zavraždil vodcu vojny o nezávislosť Holandska Viliama Oranžského.

Za to bol odsúdený na smrť, ale predtým si musel prejsť krutým mučením. Okrem iných naňho použili aj tieto metódy: rozžeraveným železom mu spálili ruku, kliešťami mu odtrhli mäso od kostí, zavesili ho na tyč a bičovali, na prsty na nohách mu zavesili 150 kg závažia a potom mu obuli topánky o niekoľko centimetrov menšie ako boli jeho nohy.

Nakoniec ho popravili a jeho odrezanú hlavu a končatiny zavesili na brány mesta.

Japonský národný hrdina – taký japonský Jánošík – Ishikawa Goemon žil v 16. storočí a dodnes sa o ňom rozprávajú legendy.

Po neúspešnom pokuse o atentát na vojenského veliteľa Toyotomi Hideyoshiho ho odsúdili na smrť uvarením v obrovskej železnej nádobe plnej vriacej vody.

A aby toho nebolo málo, prinútili ho do nádoby vziať aj jeho malého syna. Ishikawa syna držal nad vodou najdlhšie ako mohol, no keď už nevládal, potopil ho, aby ho uchránil od dlhej a bolestivej smrti. Mŕtveho syna potom ubolený ukázal popravcom a sám odpadol a zomrel.

Ďalšia strašná smrť, ktorá sa udiala v Japonsku. Junko Furuta mala iba 17 rokov, keď ju v roku 1988 uniesla skupina tínedžerov.

Viac ako 40 dní ju mučili a týrali rôznymi spôsobmi. Predpokladá sa, že ju znásilnili viac ako 500-krát, prinútili ju piť jej vlastný moč, jesť šváby, do vagíny a análneho otvoru jej pchali rôzne predmety, ako cigarety, rozbité fľaše a žiarovky.

Jej vrahovia ju zavesili na strop a búšili do nej ako do boxovacieho vreca. Opakovane zapaľovali jej končatiny a iné časti tela a zo všetkej tej bolesti a traumy sa jej dokonca zmenšil mozog.

Junko chlapcov prosila, aby ju zabili, až nakoniec jej telo upadlo do šoku a zomrela. Jej mŕtvolu našli v sude plnom betónu v japonskom meste Kjóto.

Podobne ako newyorský bezdomovec Mike, aj Rus Grigorij Rasputin bol zdanlivo nezničiteľný.

Grigorij mal blízky vzťah s vtedajším ruským cárom Mikulášom II., a kvôli tomu sa ho rozhodla skupina šľachticov obávajúcich sa jeho vplyvu na kráľovskú rodinu zavraždiť.

V jeden večer v roku 1916 sa ho pokúsili otráviť kyanidom, ktorý dali do koláčov a čaju určených pre Grigorijho. Potom vypil tri otrávené čaše vína, ale stále neprejavoval známky otravy.

Jeden z vrahov teda vytiahol svoj revolver a Grigorijho postrelil do hrude. Keď už si mysleli, že bol mŕtvy, on vstal a napadol ich.

Ani po ďalšej streľbe a bitke stále nebol mŕtvy. Nakoniec zomrel na podchladenie po tom, ako ho zabalili a hodili do ľadovej rieky.

Aj keď tento príbeh o smrti Grigorijho Rasputina sa spomína vo viacerých zdrojoch, iné tvrdia, že pri pitve v jeho tele nenašli žiaden jed.

Týchto 10 prípadov vás presvedčí, že ľudská hlúposť niekedy skutočne nemá hraníc a aj zdanlivo malá náhoda môže vyústiť do veľkej tragédie.

Švédsky kráľ Adolf Frederik zomrel v roku 1771 bizarnou smrťou – prejedol sa fašiangovými dobrotami.

Podľa vtedajšej tradície mu bol pripravený kaviár, homár, varené mäso, ryby, kapusta, repa a ďalšie pochutiny. To mu ale nestačilo a svoju večeru spláchol šampanským a dokonca si vypýtal aj dezert.

Zjedol 14 semiel, čo sú severské sladké buchty. Tie zapil teplým mliekom so škoricou a hrozienkami.

Tieto hody mu spôsobili smrtiace tráviace a srdcové problémy, a tak sa mu stali aj posledným jedlom.

Americký spisovateľ Sherwood Anderson zomrel v roku 1941 po plavbe loďou do Latinskej Ameriky. Niekoľko dní pred smrťou ho bolelo brucho, a tak aj s manželkou vystúpili v Paname, kde ho hospitalizovali.

Diagnostikovali mu zápal pobrušnice – blany, ktorá vypĺňa brušnú dutinu.

Až po smrti počas pitvy zistili, že nechtiac zhltol špáradlo, ktoré mu spôsobilo zápal a v konečnom dôsledku malo za následok aj jeho úmrtie.

Americký právnik a aktivista James Otis bol významnou postavou americkej histórie.

Počas života trpel psychickými problémami, čo sa možno prejavilo aj v konverzáciách o smrti s jeho priateľmi.

James im občas hovoril o trafení bleskom – vraj by to bola ideálna smrť.

V roku 1783 vyšiel počas búrky na verandu a jeho ideálna smrť si ho našla. Zasiahol ho blesk a bol na mieste mŕtvy.

Starosta rakúskeho mesta Branau am Inn mal veľmi dlhú bradu. Ochlpenie tváre Hansa Steiningera malo byť dlhé takmer 140 cm a aj napriek tomu, že sa dĺžkou svojej brady pýšil, stala sa mu osudnou.

V roku 1567 sa v meste spustil veľký požiar a všade vypukol chaos. V panike si Hans zabudol bradu zastrčiť do vrecka, ako to zvyčajne robil. Zakopol o ňu, spadol dole schodmi a zlomil si väzy.

Jeho brada sa dodnes nachádza v mestskom múzeu, aby miestnym aj návštevníkom pripomínala túto bizarnú udalosť. Branau am Inn je však známy aj vďaka inému rodákovi – v roku 1889 sa tam narodil Adolf Hitler.

Aténsky štátnik Drakón bol pravdepodobne prvý človek v starovekom Grécku, ktorý prišiel s písanými zákonmi. Aj keď boli veľmi tvrdé a striktné, Drakón mal veľa prívržencov.

Jedného dňa prednášal pred publikom a im sa jeho príhovor tak páčil, že na pódium začali hádzať svoje klobúky a kabáty, čo bol vtedy bežný prejav uznania.

Lenže kúskov oblečenia bolo toľko, že Drakón sa spod nich nevedel vyhrabať a nakoniec sa pod nimi zadusil.

Anglický herec Gareth Jones sa so svojou postavou v seriály Armchair Theatre zžil až príliš dobre.

V osudný deň roku 1958 sa Gareth pripravoval na svoje vystúpenie, v ktorom jeho postava mala zomrieť na infarkt.

Lenže Gareth sa pred kameru už nedostal – jeho samotného infarkt zasiahol a herec na mieste umrel.

Aj Ruska Natalia Nemets bola uvarená zaživa podobne ako japonský Jánošík Ishikawa Goemon. Lenže ona sa uvarila v karameli.

Natalia v roku 2017 pracovala v továrni na sladkosti a bola spoľahlivá pracovníčka. Preto, keď na chvíľu odišla a nejakú dobu sa neukázala, kolegovia ju celí vystrašení išli hľadať.

Našli ju vo veľkej kadi plnej vriaceho karamelu a vonku jej trčali len nohy. Kolegovia ju chceli rýchlo zachrániť, pretože dúfali, že môže ešte byť nažive, no zastavili ich nadriadení. V kadi sa totiž nachádzali ostré čepele na miešanie karamelu, ktoré určite zasiahli aj Nataliu.

Ako Natalia vlastne spadla do kade nie je doteraz jasné. Jedni hovoria, že bola omámená horúcimi výparmi a odpadla priamo do nádoby. Iní zas, že sa kaďu snažila vyčistiť, keď sa automaticky začala zohrievať a čepele hýbať. Ale s incidentom sa spája aj podozrivé zmiznutie kamerových záznamov a fakt, že toto bolo už tretie úmrtie v roku v tej istej fabrike.

Nepríjemnou zaujímavosťou je aj nedávny incident v továrni M&M a Mars aj tam zamestnanci spadli do kade, no tentokrát bola naplnená čokoládou a nehodu našťastie prežili.

Jedného večera roku 2013 Brazílčan Joao Maria de Souza ležal v posteli so svojou manželkou.

Zrazu naňho spadla krava, ktorá vybehla na strechu domu, a tá sa prepadla pod váhou zvieraťa. Joao sa ocitol pod kravou, no bol stále pri vedomí. Lekári ho vzali do nemocnice kvôli jeho zlomenej nohe.

Až neskôr zistili, že mal aj vnútorné krvácanie, ktorému napokon podľahol. Jeho rodina hovorila, že na lekársku pomoc musel dlho čakať, a preto pravdepodobne nakoniec aj zomrel.

Najbizarnejšie na tomto prípade je to, že to nebol prvý podobný prípad. Už dvakrát pred tým sa stalo, že v brazílskom regióne Minas Gerais sa krava prepadla cez strechu domu. Joao bol však prvým človekom, ktorý bol kravou priľahnutý a zraneniam podľahol.

Kanadský právnik Garry Hoy mal aj inžiniersky titul a možno aj kvôli tomu bol tak sebavedomý, keď tvrdil, že okná v budove Toronto-Dominion Centre sú nerozbitné.

Jedného dňa v roku 1993 prevádzal skupinu študentov budovou. Chcel im predviesť, aké odolné sú okná budovy, a tak sa celou silou o jedno hodil. Okno to vydržalo a Garryho odrazilo naspäť.

Garry sa chcel predviesť ešte raz, no tentokrát bol jeho posledný. Okno totiž vyletelo z rámu a on vypadol z budovy. Pád z 24. poschodia mu bol smrteľný, ale dokázal, čo chcel – okno sa vlastne nerozbilo, len vypadlo z rámu.

Aj keď jeho črevá vybuchli až po smrti, normandskému vojvodovi a anglickému kráľovi Viliamovi I. spôsobovali problémy už počas života a hrali rolu aj v samotnom úmrtí.

Počas jeho vlády ľudia trpeli chudobou a hladom, a tak medzi nimi Viliam nebol veľmi obľúbený. Určite mu k obľube nepridalo ani to, že kým ľudia trpeli hladom, Viliam sa prejedal a stal sa z neho poriadne tučný panovník.

Jedného dňa v roku 1087 sedel v sedadle svojho koňa, keď sa ten nečakane vzoprel. Viliam bol tak tučný, že sa mu sedlo zatlačilo do brucha a prepichlo mu črevá.

Jeho váha znemožnila úspešnú operáciu, a tak Viliam nakoniec zomrel. Najbizarnejšie však je, čo sa stalo po jeho smrti.

Z rôznych dôvodov Viliama nepochovali hneď, a tak sa jeho črevá nafukovali viac a viac. Keď sa ho snažili spustiť do hrobu, jeho telo bolo tak veľké a nafúknuté, že sa im to vôbec nedarilo. Tak ho tam nasilu pchali, až jeho črevá vybuchli a smrad ochromil všetkých prítomných. Aj keď to bol nepochybne poriadne nechutný zážitok, Viliamovi nepriatelia sa z tohto nedôstojného konca určite potešili.

Ľudská hlúposť, nenásytnosť, pýcha aj hnev majú za následok tieto historky, z ktorých mrazí a krimi prípadov je aj v dnešnej dobe neúrekom. Koniec koncov, stačí si len prečítať správy a bizarných a hororových príbehov nájdeme viac než dosť.

Informácie v článku boli čerpané z thoughtcatalog.com, kickassfacts.com a allthatsinteresting.com.