Pri útoku zomrel iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí: Následkom podľahla aj jeho žena

Následkom zranení po sobotňajšom útoku Spojených štátov a Izraela na Irán podľahla aj vdova po iránskom najvyššom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím. S odvolaním sa na iránske médiá o tom v pondelok informovala agentúra Reuters, píše TASR.

• Vdova po Alím Chameneím Mansúre Chódžaste Bagerzádehová zomrela na následky zranení.
• Sobota priniesla americko izraelský útok na Irán zasahujúci Chameneího sídlo.
• Mansúre Chódžaste Bagerzádehová žila desaťročia v úzadí iránskeho politického života.
• Americko izraelský útok v Teheráne zabil Chameneího a približne štyridsiatich predstaviteľov režimu.
• Právomoci po smrti najvyššieho vodcu dočasne preberá kolektívny trojčlenný orgán.

Mansúre Chódžaste Bagerzádehová utrpela zranenia v sobotu pri útokoch, ktoré podľa iránskych oficiálnych zdrojov zasiahli aj Chameneího rodinné sídlo. O život pri nich prišli aj ďalší členovia ajatolláhovej rodiny.

Ajatolláh bol s Mansúre Chódžaste Bagerzádehovou ženatý viac ako 50 rokov - zosobášili sa v roku 1964. Napriek tomu, že bola vydatá za jedného z najmocnejších mužov Iránu, vie sa o nej veľmi málo - na rozdiel od manželiek iných svetových lídrov sa držala v úzadí. Aj preto ju pozorovatelia označovali za „neviditeľnú ženu“ iránskeho vedenia.

Narodila sa v roku 1947 v Mašhade, známom pútnickom meste na severovýchode Iránu, kde sa nachádza aj hrob imáma Rézu - potomka proroka Mohameda. Jej otec bol uznávaným obchodníkom a rodina sa pohybovala v náboženských a obchodných kruhoch, ktoré vtedy tvorili základ iránskej strednej triedy. Jej manželstvo s Chameneím dohodli rodiny.

Mladá rodina sa krátko po svadbe presťahovala do mesta Kóm, centra šiitského náboženského vzdelávania, kde sa Chameneí zaradil medzi stúpencov ajatolláha Rúholláha Chomejního. Irán v tom čase ešte ovládal šach Mohammad Rezá Pahlaví, ktorý presadzoval orientáciu Iránu na na Západ. Chomejní kritizoval, že Irán sa odkláňa od islamu, a z exilu v Iraku a neskôr vo Francúzsku vyzýval na revolúciu.

Chameneí bol v tomto období v Iráne, kde budoval opozičné štruktúry. Šachov autoritársky režim ho sledoval a opakovane zatýkal – vo väzení bol celkovo šesťkrát.

Odchod šacha z Iránu 16. januára 1979 znamenal koniec monarchie a otvoril cestu k nastoleniu islamskej republiky. Po víťazstve islamskej revolúcie sa Chomejní vrátil do Iránu a Chameneí sa stal jednou z kľúčových postáv nového režimu. V rokoch 1981–89 pôsobil ako prezident a po Chomejního smrti sa stal najvyšším vodcom, najvplyvnejším mužom v krajine.

Chameneí mal s manželkou šesť detí – štyroch synov a dve dcéry, hoci niektoré zdroje uvádzajú tri dcéry a troch synov.

Viacerí ich synovia sú verejne známi a žijú v Iráne, no - podobne ako matka - sa vyhýbajú verejnosti. Jeden zo synov - Modžtabá Chameneí - sa sporadicky objavuje v politických diskusiách. V rodine je aj viacero vnúčat, o ktorých je však dostupných len minimum informácií.

Iránske vedenie v nedeľu (1. marca) potvrdilo, že Chameneí bol počas sobotňajšieho americko-izraelského útoku na Irán zabitý.

Spolu s ním zahynula jedna z jeho dcér, zať, nevesta a vnučka. Identitu dcéry úrady nešpecifikovali. Ostatní členovia rodiny vrátane Mansúre boli podľa dostupných informácií prevezení na bezpečné miesto pod ozbrojenou ochranou.

Podľa oficiálnych iránskych zdrojov bol Chameneí zabitý pri americko-izraelskom útoku na komplex v Teheráne, kde sa nachádzala jeho kancelária a rezidencia. Iránske médiá informovali, že cieľom operácie boli objekty spojené s najvyšším vedením štátu a bezpečnostným aparátom. Spolu s Chameneím zahynulo približne 40 vysokopostavených predstaviteľov režimu.

Ich smrť predstavuje najväčší zásah do iránskej mocenskej štruktúry od roku 1979. Systém Islamskej republiky je formálne nastavený tak, že v prípade úmrtia najvyššieho vodcu prechádzajú jeho právomoci dočasne na kolektívny orgán zložený z prezidenta, šéfa súdnictva a jedného z duchovných členov Rady strážcov. Nového vodcu zvolí Rada expertov.