Koktejl.sk
Slovensko oslávilo 30. výročie svojho vzniku a RTVS pri tejto príležitosti prišla s novou zábavnou reláciou Hit roka. V jednotlivých častiach cyklu budú moderátor s hosťami mapovať rok po roku, čo zaujímavé sa udialo počas 30 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Každý rok má svoje Best Of, na ktoré sa oplatí zaspomínať.
Jedným z hostí bola v najnovšej časti aj Zdena Studenková (68), ktorá hrala v mnohých filmoch, divadelných inscenáciách, seriáloch a patrí medzi najznámejšie herečky na Slovensku. Temperamentná herečka je známa aj tým, že sa nebojí postaviť za svoj názor a keď sa jej niečo nepáči, dá to s noblesou najavo.
V roku 1997 bola kultúra v zvláštnom stave, pretože sa vyostril spor medzi umelcami a vtedajším ministrom kultúry Ivanom Hudecom († 74) a skončilo sa to okupáciou ministerstva kultúry. Protestovali proti vládnym snahám o politické ovládnutie kultúrnych inštitúcii
Studenková vtedy na proteste na ministerstve nebola, no podľa jej slov to aj tak bolo ohromné obdobie, pretože cítili od spoločnosti spolupatričnosť a umelci boli jej rešpektovanou súčasťou. Dnes už tomu tak nie je.
„Najhroznejšie je aj to, že sa nič nezmenilo zo stany ministerstva. Nemajú záujem a nehodia ani do divadla. Nestáva sa to, maximálne jedenkrát, keď sa potrebujú odfotiť, ale aj to im prekazíme,“ povedala v relácii.
„Raz sa chceli dvaja páni vytrepať aj na javisko s kyticami, na čo im povedala naša pani šéfka, že na to tu máme uvádzačky. Zobrala im kytice a zostali pekne za humnami,“ zakončila.
Zábavnú reláciu RTVS Hit roka si nenechajte ujsť každý štvrtok od 20:30 hod. na Jednotke! Celú epizódu relácie Hit roka venovanej roku 1997 si diváci môžu pozrieť aj v online archíve na webe rtvs.sk.
PROFIL BÝVALÉHO MINISTRA KULTÚRY IVANA HUDECA
Spisovateľ, politik a bývalý minister kultúry Ivan Hudec sa narodil 10. júla 1947 v Nitre. V rokoch 1962 až 1966 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Po maturite pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK), úspešne ho ukončil v roku 1972. Pôsobil na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník.
Publikoval viac ako 50 odborných prác doma i v zahraničí, okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára. Už počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem – bratislavského Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne.
Ako prozaik knižne debutoval románom Hriešne lásky osamotených mužov (1979), nasledovali zbierky poviedok Bozk uličníka (1981), román Ako chutí zakázané ovocie (1981), historický román Pangharty (1985), románová novela Čierne diery (1985), ďalšia zbierka poviedok Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987) a tiež novela Experiment „láska“ (1989). Spoločne s Petrom Valom napísali dramatickú trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990).
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, kandidoval za Komunistickú stranu Slovenska, ktorá sa pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Za SDĽ sa uchádzal o hlasy voličov aj v roku 1992, v Národnej rade (NR) SR však pôsobil ako nezávislý poslanec a podporoval vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara. V predčasných voľbách v roku 1994 už kandidoval za HZDS. V tretej vláde premiéra Mečiara sa stal ministrom kultúry, funkciu vykonával počas celého volebného obdobia – od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998.
Zároveň pôsobil na postoch predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a člena Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Poslancom za v tom čase už opozičné HZDS bol aj v ďalšom volebnom období (1998 – 2002). Pôsobil ako externý kultúrny radca vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vykonával aj súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis (1992 – 2012).
Ivan Hudec bol nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Rad Andreja Hlinku I. triedy (1998), laureátom viacerých literárnych cien, získal ocenenie Osobnosť Kysúc – za celoživotné dielo (2011). Bol členom Spolku slovenských spisovateľov. Žil v Bratislave, bol ženatý, má tri deti: dcéry Alexandru, Barbaru a syna Gregora (1975).
Koktejl.sk
