Koktejl.sk
S poklesom teplôt rastie riziko zdravotných problémov, no správna príprava na chladné počasie môže pomôcť bezpečne zvládnuť zimné obdobie. Napriek tomu, že priemerné teploty sa z roka na rok zvyšujú, extrémne poveternostné javy sa v dôsledku klimatických zmien vyskytujú častejšie.
Neexistuje jednotná definícia extrémneho chladu, pretože jeho vnímanie závisí od regiónu. Napríklad teploty blízke nule sú v oblastiach bez zimy považované za extrémne, zatiaľ čo v najchladnejších častiach sveta nie je pokles pod -30 °C ničím výnimočným.
Z lekárskeho hľadiska predstavujú najväčšie riziko výrazné výkyvy teplôt, ktoré závisia od vonkajšej teploty aj telesnej teploty. Dôležitý je aj stupeň vystavenia pokožky chladu a celkový zdravotný stav organizmu. Niektoré ochorenia môžu zhoršiť negatívne účinky chladu.
Náhla zmena teploty, najmä prechod z teplého prostredia do mrazu, je pre telo náročná. Najviac sú postihnuté pľúca a pokožka. Mnohé zimné zdravotné problémy vznikajú striedaním prechladnutia a prehrievania v príliš vykúrených miestnostiach. Pri vstupe z tepla do mrazu môže pľúca páliť, čo podľa Dr. Forda z Ohia spôsobuje kontakt studeného vzduchu (okolo -17 °C) s vlhkými pľúcnymi povrchmi, kde prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Tento proces možno prirovnať k vystaveniu horúcej vody mrazu – voda zamrzne veľmi rýchlo. Pri takýchto teplotách sa môžu pľúca poškodiť už za 20-30 minút.
Okrem teploty vzduchu treba brať do úvahy aj pocitovú teplotu, ktorú ovplyvňuje vietor. V chladných dňoch sa krv presúva do trupu, aby sa udržalo teplo dôležitých orgánov, zatiaľ čo cievy sa zužujú a prietok krvi do končatín klesá. Výsledkom je pocit chladu najmä na pokožke.
Pokožka, ako najväčší orgán tela, je najviac vystavená chladu, najmä prsty na rukách a nohách, ktoré sú najviac ohrozené omrzlinami. Omrzliny vznikajú, keď pokožka a pod ňou ležiace tkanivá zamrznú. Podľa odborníkov z Mayo Clinic môže byť pokožka citlivá na chlad aj cez rukavice, čiapku či zimné oblečenie. Riziko omrzlín závisí od pocitovej teploty, teda kombinácie teploty vzduchu a rýchlosti vetra.
Podľa amerických expertov sa omrzliny môžu objaviť už do 30 minút pri vystavení nezakrytej pokožky teplote pod -17 °C a vetru rýchlosťou 8 km/h. Prvé príznaky chladu sa prejavia rýchlo a včasná liečba omrzlín je kľúčová. Bez adekvátnej starostlivosti môžu omrzliny viesť ku komplikáciám, ako sú zvýšená citlivosť na chlad, trvalé necitlivé miesta, stuhnutosť kĺbov, gangréna či hypotermia.
Hypotermia nastáva, keď telo stráca teplo rýchlejšie, než ho dokáže vyprodukovať, a telesná teplota klesne pod 36 °C. Tento pokles narušuje funkciu srdca, nervového systému a ďalších životne dôležitých orgánov. Medzi prvé príznaky patrí triaška, ktorá je snahou tela o vyprodukovanie tepla, následne spomalenie pulzu a dýchania, ospalosť a dezorientácia. Hypotermia zhoršuje kognitívne funkcie, čo sťažuje jej rozpoznanie. Potenie alebo premoknutie zvyšuje riziko hypotermie.
Sneženie a topiaci sa sneh na pokožke môžu zvýšiť riziko podchladenia. Pri plánovaní vonkajších aktivít v mraze je dôležité dbať na vhodné oblečenie a vyhýbať sa premoknutiu. Potenie pod nulou zvyšuje riziko chladu. Pri pobyte vonku je vhodné obliekať sa podľa princípu vrstvenia, tzv. „na cibuľu“. Voľnejšie oblečenie udrží medzi vrstvami teplý vzduch. Na ochranu pľúc sa odporúča šál, lyžiarska maska alebo vytiahnutý sveter zakrývajúci ústa a nos. Nezabudnite na čiapku a rukavice.
Na rozdiel od bežného presvedčenia, hlava nestráca viac tepla ako iné časti tela, no jej veľká odkrytá plocha ju robí zraniteľnou. Často prehliadanou oblasťou náchylnou na omrzliny je pokožka okolo očí, kde v extrémnych podmienkach pomôžu lyžiarske okuliare. V mraze, keď je vzduch suchý a studený, hrozí rýchla strata tekutín podobne ako počas horúčav, preto je dôležité dostatočne piť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Koktejl.sk
