Románik medzi Štaidlom a Přenosilovou skončil žalobou: Čo sa medzi nimi stalo?!

Vo veku 76 rokov zomrela v pondelok v Prahe speváčka Yvonne Přenosilová. ČTK to potvrdila jej susedka Hana Vejvodová a niekdajší kolega Prenosilovej z rádia Slobodná Európa Radko Kubičko. Podľa Vejvodovej Přenosilovú trápili dlhodobo zdravotné ťažkosti.

Přenosilová bola jednou z hviezd českej pop music 60. rokov. Naspievala napríklad hity Topánky proti láske, Roň slzy, Sklípek či Tak prázdna. Úspešne naštartovanú kariéru jej ale prerušila emigrácia po podpise dokumentu Dvetisíc slov, ktorý vyzýval na demokratizáciu spoločnosti za obdobie komunistickej totality. Jej jediným manželom bol nemecký advokát Maximilian von Schuckmann, vďaka ktorému získala šľachtický titul.

Pred emigráciou ju však spájali s mnohými mužmi aj v Československu. Jej prvým milencom mal byť velikán českého šoubiznisu Ladislav Štaidl († 75), ktorý vo svojej knihe Víno z hroznů opísal nejeden svoj románik. Přenosilovú mal pripraviť o panenstvo a táto časť knihy sa jej nepáčila. Na Štaidla mala podať žalobu.

Přenosilovej mama mala mladú speváčku strážiť pred nápadníkmi, najviac pred kolegom Pavlom Bobkom (†76). „Tak dlho pred ním dcéru varovala, až som ju do života uviedol ja, slušný chlapec z Vinohrad. Nemal som to ale robiť, pretože moje skúsenosti boli len o pár týždňov väčšie ako tie Yvonnine,“ cituje pasáž zo Štaidlovej knihy český web eXtra.cz.

Přenosilová v začiatkoch hudobnej kariéry okrem iného spievala so skupinou Olympic a už v 16 rokoch v roku 1964 získala úspech s českou verziou pesničky I 'm Sorry z repertoáru Brendy Leeovej, nazvanou textárom Jiřím Štaidlom Roň slzy. Nasledovali hity ako Topánky proti láske, Tak prázdna, Bábka na provázku či Sklípek, v ktorých vynikol jej dravý a surový spevácky prejav.

„Otec chcel mať chlapca a podľa toho ma vychovával. Nehrala som si s bábikami a za mamou chodili rodičia, aby som netrieskala ich deti,“ spomínala v minulosti Přenosilová v rozhovore pre ČTK.

Už čoskoro po úspešných hudobných začiatkoch zasiahla do jej života okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Přenosilová podpísala v júni 1968 dokument Dvetisíc slov, ale v auguste toho istého roku namiesto demokratickejších pomerov, ku ktorým manifest vyzýval, začala invázia sovietskych vojsk. Len šesť dní potom odišla do emigrácie.

„Ako 21-ročná neuvažujete. Nemyslela som na to, že si už napríklad nezaspievam. Bol to pud sebazáchovy,“ uviedla pred rokmi. Zamierila do Rakúska, ale nakoniec sa usadila v Mníchove. Pracovala ako letisková pozemná stevardka a v zahraničí vystúpila už len na niekoľkých koncertoch pod menom Silová.

Od roku 1987 začala spolupracovať s rádiom Slobodná Európa, kde sa čiastočne vrátila k hudbe. „Robila hudobné relácie v Slobodnej Európe, kde to nebolo úplne typické,“ povedal dnes ČTK Kubičko. V rádiu spolupracovala napríklad s pesničkárom Karlom Krylom, ktorý tiež žil v emigrácii, a s redaktorkou Rozinou Jadrnou-Pokornou.

„Bolo to vlastne také hudobné popoludnie. Potom s Martinom Schulzom založili program, ktorý sa volal PAST - Politický a spoločenský týždenník,“ doplnil. Po konci totality sa v roku 1994 Přenosilová natrvalo vrátila do Prahy.