Svet desí 120-ročná báseň islamského proroka: Apokalypse TAKÝCHTO rozmerov neunikne nikto!

Mnohí ľudia sa obávajú, že báseň napísaná pred viac ako 100 rokmi je predpoveďou apokalyptickej udalosti, ktorá by sa mohla onedlho naplniť. Jej autorom je Hazrat Mirza Ghulam Ahmad, známy aj ako "Zasľúbený Mesiáš". Ako informoval portál Daily Mail, niektorí odborníci si jeho slová vykladajú ako varovanie pred treťou svetovou vojnou.

• Báseň z roku 1905 niektorí ľudia považujú za predpoveď apokalypsy.
• Báseň opisuje celosvetovú skazu, krv, zemetrasenia a rôzne nebeské úkazy.
• Niektorí odborníci spájajú proroctvo s aktuálnym napätím vo svete.
• Kritici tvrdia, že predpoveď sa týkala zemetrasenia, ktoré sa odohralo v tom istom roku.

Prorok, ktorý sa narodil v roku 1835 v indickom meste Kádiján, koncom 19. storočia založil islamské hnutie Ahmadíja a zasvätil život obrane svojej viery pred kritikou iných náboženstiev. Svojim nasledovníkom tiež tvrdil, že bol svedkom viacerých božských zjavení. Na ich základe tvoril básne a knihy, v ktorých varoval ľudstvo pred budúcimi pohromami.

Jedna z básní, ktorú náboženský vodca napísal v roku 1905, opisuje obrovské zemetrasenia a skazu po celom svete. Ahmad v nej predpovedal potoky krvi v dôsledku masového umierania, vyhladenie celých oblastí a dokonca zvláštne nebeské úkazy, ktoré nemožno vedecky vysvetliť. "O niekoľko dní príde znamenie, ktoré prevráti dediny, mestá a polia. Boží hnev prinesie svetu revolúciu," píše sa v básni.

V diele prorok spomína aj pohromu, ktorá postihne cára Ruska. Tieto slová niektorí ľudia vnímajú ako predzvesť súčasných konfliktov, akými sú vojna na Ukrajine či pretrvávajúce napätie s USA a NATO. "Jeho hrôza vyčerpá každého, veľkého i malého, dokonca aj cár bude v tej chvíli v najväčšom zúfalstve. Bude to záblesk hnevu, to nebeské znamenie, nebo vytasí svoju dýku na útok," dodal Amhed.

Táto teória má však aj svojich kritikov, ktorí považujú súvislosť básne so súčasným svetovým napätím za veľmi vágnu. Dôvodom je nielen to, že Rusko nemá cára už viac ako 100 rokov, ale aj fakt, že Ahmadove predpovede sa s najväčšou pravdepodobnosťou týkali ničivého zemetrasenia v Indii v roku 1905, ktoré prišlo krátko po napísaní básne.

Pomimo varovania proroka bolo hlavným cieľom hnutia Ahmadíja predstaviť islam ako mierumilovné a tolerantné náboženstvo založené na Koráne a príklade proroka Mohameda. Po Ahmadovej smrti v roku 1908 sa hnutie rozdelilo na dve hlavné vetvy, a to pre nezhody ohľadom presného náboženského statusu zosnulého vodcu. Tie fungujú nezávisle od seba, pričom ich kľúčový rozdiel spočíva v tom, ako vnímajú Ahmada.

Prvá, ktorá sa nazýva Ahmadiyya Muslim Community, ho považuje za proroka podriadeného Mohamedovi, zatiaľ čo druhá s názvom Lahore Ahmadiyya Movement ho vníma striktne ako reformátora bez prorockého statusu. Obe vetvy napriek tomu uznávajú báseň z roku 1905 a jej proroctvo o katastrofickej udalosti, hoci sa domnievajú, že sa vzťahovala na udalosti, ktoré sa už odohrali.