Koktejl.sk
Bývalý cyklista Peter Sagan (35) patrí medzi najväčšie slovenské športové hviezdy. Môže sa pýšiť tromi titulmi majstra sveta, víťazstvom v klasikách Paríž-Roubaix a Okolo Flámska či rekordnými 7 zelenými dresmi z Tour de France. V podcaste Boris & Brambor priznal, že okolie ho presviedčalo na zmeny, po ktorých by najznámejšie etapové preteky mohol vyhrať.
„Lámali ma do toho, že kebyže schudnem a zmením prípravu a jedno s druhým, že by som mohol ísť poriadne na Tour de France. A ja vravím, že prečo niečo meniť, keď to je dobré? A teraz čo? Ja som spokojný, si vyhrám nejaké etapky, nenarobím sa až tak, ale hento by bola hrana,“ priznal Žilinčan a pokračoval.
„Pre mňa schudnúť… Ja som v živote diétu nedržal. Ja si mám odopierať jedlo alebo to, čo ja mám rád kvôli tomu, aby som vyhral Tour de France? Nech si to robia tí, ktorí chcú prísť o ten ich život. Ja som rozmýšľal nad tým, že teraz schudnem 6-7 kíl, stratím to, čo mám. Získam iné svaly a potom sa budem chcieť vrátiť k tomu, čo som robil. Ale toto telo alebo to, ako ho ty vyhrotíš, tak už sa ti nevrátiť do toho,“ zakončil.
Peter Sagan sa narodil 26. januára 1990 ako najmladší syn Ľubomíra a Heleny Saganovcov v Žiline, kde vyrastal spolu s dvomi bratmi a sestrou. Športovú kariéru odštartoval v miestnom futbalovom klube, ale čoskoro presedlal na cyklistiku a prvé víťazstvo si pripísal už ako sedemročný.
Rovnakú športovú dráhu si vybral aj jeho starší brat Juraj, ktorý bol taktiež profesionálny cyklista a dlhé roky pôsobili obaja v rovnakých tímoch. V cyklistickom spolku v Žiline začal trénovať, keď mal deväť rokov a viedli ho Peter Zánický a Milan Novosad.
V začiatkoch sa venoval cestnej, horskej cyklistike a taktiež cyklokrosu. Prvé veľké úspechy zbieral na horskom bicykli, keď v roku 2007 získal bronz na majstrovstvách Európy v cross country a taktiež v cyklokrose. O rok neskôr sa už pýšil titulmi majstra Európy i sveta v cross country, no i druhý miestom medzi juniormi na slávnej klasike Paríž - Roubaix.
Jeho unikátne výsledky pritiahli záujem špičkových tímov a koncom roka podpísal zmluvu s talianskou stajňou Liquigas, no nasledujúcu sezónu odjazdil ešte za slovenský tím Dukla Trenčín–Merida.
Po ďalších úspechoch v roku 2009 sa definitívne rozhodol pre kariéru na cestnom bicykli a v nasledujúcej, prvej sezóne medzi profesionálmi, zažiaril ako kométa. Do povedomia odborníkov ale aj verejnosti sa zapísal výkonmi na pretekoch Santos Tour Down Under v Austrálii, kde si vyslúžil aj prezývku „Rambo“, keďže napriek nepríjemnému pádu a zraneniu, ktoré si vyžiadalo osemnásť stehov, pokračoval v pretekoch. Nasledovali nie príliš úspešné klasiky, no po nich prvá účasť na etapáku Paríž - Nice, kde exceloval.
Pripísal si prvé dva etapové triumfy medzi profíkmi a získal aj zelený dres pre najlepšieho šprintéra. Znamenalo to prelom v kariére vtedy 20-ročného mladíka, z ktorého sa razom stala hviezda svetovej cyklistiky. Vo svojej prvej sezóne nazbieral päť víťazstiev, v nasledujúcej až 15 a vyslúžil si nomináciu na svoju prvú Grand Tour.
Ako dvadsaťjedenročný sa predstavil na 66. ročníku Vuelty a España, kde vyhral tri etapy vrátanej tej záverečnej s cieľom v Madride. Jeho meno sa však spája najmä s francúzskymi cestami a najslávnejšími pretekmi na svete, odkiaľ prišla aj jeho druhá prezývka - „Tourminátor“.
Premiéru na „starej dáme“ absolvoval v roku 2012 a prvý triumf zaknihoval už v druhý deň v 1. etape (pozn. predchádzal jej prológ) s cieľom v Seraingu, keď zdolal švajčiarskeho velikána Fabian Cancellaru a nórskeho šprintéra Edvalda Boassona Hagena. Dokopy vyhral tri etapy, trikrát obsadil druhé miesto, raz tretie a prvýkrát v kariére získal zelený dres pre najlepšieho šprintéra.
Bol jeho prvý zo siedmich, ktoré vyhral medzi rokmi 2012 a 2019, aj napriek viacerým zmenám pravidiel, a prekonal tak rekord legendárneho nemeckého šprintéra Erika Zabela. Ten ich nazbieral šesť v sérii v rokoch 1996 až 2001. „Mám zelený dres! Prvýkrát ho niekto vyhral siedmykrát a som rád, že som to ja,“ vyhlásil.
Slovenský pretekár ich mohol získať aj viac, no v roku 2020 ho zdolal Ír Sam Bennett a v roku 2017 ho rozhodcovia kontroverzne vylúčili po strete s jeho veľkým rivalom Markom Cavendishom z Veľkej Británie. Medzinárodná cyklistická únia (UCI) neskôr uznala, že zrážka bola zo Saganovej strany nezavinená a ospravedlnila sa mu.
Slovenský pretekár mal zelený dres oblečený dokopy v 130 etapách Tour de France, čo je taktiež rekord a dosiahol až 77 umiestnení v najlepšej päťke. V rokoch 2016 a 2018 si štyrikrát obliekol aj najcennejší žltý dres.
Výpočet jeho obdivuhodných úspechov sa však nespája len s francúzskou Grand Tour. Ďalšie rekordy drží na majstrovstvách sveta. Sagan ako jediný v histórii dokázal vyhrať svetový šampionát trikrát za sebou. Dúhový dres si prvýkrát obliekol v roku 2015 v americkom Richmonde. Sagan v záverečnom okruhu zariskoval, v stúpaní vyrazil do samostatného úniku a nakoniec ho doviedol do víťazného konca len niekoľko metrov pred finišujúcim pelotónom.
O rok neskôr zopakoval triumf v extrémnych horúčavách v katarskej Dauhe, kde sa presadil po špurte a v roku 2017 zavŕšil majstrovský hetrik v nórskom Bergene, kde zdolal domáceho Alexandra Kristoffa len o pár centimetrov.
Stal sa tak prvým cyklistom v histórii, ktorý zvíťazili na svetovom šampionáte trikrát za sebou a zároveň aj najmladším trojnásobným víťazom v histórii. Tri víťazstvá majú okrem neho na konte už len Talian Alfredo Binda, Španiel Oscar Freire a Belgičania Rik van Steenbergen a legendárny Eddy Merckx.
Počas kariéry postupne presedlal z elitného šprintéra aj na mimoriadneho klasikára a dokázal triumfovať aj na dvoch takzvaných cyklistických monumentoch. V roku 2016 ovládol Okolo Flámska a pamätné je najmä jeho víťazstvo na pretekoch Paríž - Roubaix v roku 2018. V poradí 116. ročníku „pekla severu“ vyhral, keď dotiahol do úspešného konca únik, ktorý odštartoval približne 54 km pred cieľom.
Sagan pôsobil v Liquigase v rokoch 2010 až 2014, nasledujúce dve sezóny obliekal dres stajne Tinkoff a ďalších päť pretekal za nemeckú stajňu Bora-Hansgrohe. V roku 2022 prestúpil do francúzskeho tímu TotalEnergies, kde strávil posledné dva ročníky. Svoje rozhodnutie o konci kariéry oznámil nečakane počas voľného dňa na pretekoch Vuelta a San Juan v Argentíne s tým, že dojazdí sezónu a následne sa chce vrátiť ku horskej cyklistike a pokúsiť sa vybojovať si účasť na olympijských hrách v Paríži. Jeho želanie sa mu nakoniec nevyplnilo.
Do Paríža sa nekvalifikoval a záver kariéry mu skomplikovali aj zdravotné problémy, keď musel podstúpiť operáciu srdca. V drese slovenského tímu Pierre Baguette Cycling sa stihol vrátiť na pretekoch Okolo Slovenska. V záverečných pretekoch pod hlavičkou Medzinárodnej cyklistickej únie obsadil druhé miesto v disciplíne cross-country na národnom šampionáte v horskej cyklistike.
Koktejl.sk
