Mrazivé slová Zdeny Studenkovej: Niekedy si hovorím, dnes by som mohla zomrieť... Radikálne rozhodnutie o pohrebe!

Pri pohľade na Zdenu Studenkovú by len málokomu napadlo, že 19. mája oslávi už 72. narodeniny. Nestarnúca diva sa udržiava v kondícii vyváženou stravou, pohybom, netají ani estetické zákroky. Vitalitu do života jej prináša aj práca herečky, ktorú miluje. Napriek výbornému zdraviu a energii na rozdávanie však vo vyššom veku prichádzajú aj myšlienky na smrť. Viac o tom povedala v rozhovore pre ženský magazín Eva.

Herečka otvorene priznala, že veľmi často premýšľa o smrti. „Nebojím sa smrti. Niekedy si hovorím, dnes by som mohla zomrieť. Napríklad po premiére, keď mám plný byt kvetov, hovorím, dnes by som mohla zomrieť. Už mám aj na hrob,“ vtipkovala.

Studenková má obavy z jednej veci. „Bojím sa bezmocnosti. Bojím sa, že by som zomierala tak, ako nechcem zomierať. Nechcem byť niekomu na obtiaž v žiadnom prípade. A nedajbože, že by som jednoducho bola odkázaná na nejaké ležanie a v hlave by mi to stále šliapalo. To si neviem predstaviť. Takže sú to veľmi často také momenty, hlavne keď už pomaly chodím veľa po tých pohreboch kadejakých mojich rovesníkov, takže o tom rozmýšľam,“ povedala otvorene.

Tradičný pohreb si neželá. „Ja som zrušila hrobové miesto. Takže ja idem do Dunaja. Ja viem, že je to zakázané, ale idem do Dunaja a doplavím sa do mora. Hotovo. Nechcem mať žiaden hrob. Nechcem, aby keď budú kopať vedľa mňa hrob tomu niekomu, tak tu budú hádzať tú hlinu na moju hlavu a potom tam budú stáť, aby hodili tú ružu do toho vedľajšieho hrobu. Žiadne také, hrob nebude. Takže aj to som zrušila,“ prezradila.

„Moja mamička totiž svojmu druhému manželovi kúpila pekné hrobové miesto. Tak hore v tom Slávičom údolí, v tom poslednom rade. A keď už sme tam chodili posledné roky a moja mamička na tých barlách, prišli sme na to Slávičie údolie a ona takto zakývala, pozdravila sa a ja hovorím: ‚Mamička drahá, a ty si myslíš, že tam ja za tebou budem chodievať, zabudni.‘ A čo? Hovorím, zrušíme hrobové miesto. Povedz si, kde chceš byť pochovaná, ja ťa tam rozsypem. Ale chodiť za tebou nebudem,“ vyhlásila rázne.

Týka sa to podľa nej aj vierovyznania. „Do kostola nechodím. Nenadelil mi. Nie som veriaca. Som ťažká ateistka. Prečo mám chodiť na nejaký hrob? Ja si vždy zapálim tie sviečky doma. Si so mnou stále. Si na tej fotografii v tej izbe, ale na hrob chodiť nebudem a na môj už vôbec nikto nebude chodiť,“ uviedla v rozhovore umelkyňa.

Nevidí význam tradičných cintorínov. „Ja tomu nerozumiem. Akože nemôžeš spomínať na človeka ináč? Akože to sú tie ženušky, ktoré chodia, lebo nemajú inú prácu, tak chodia na ten hrob každý týždeň a opravujú to tam. Nech idú radšej niekam inam, ale nie na hrob. To je čo? To ti znovu pridáva na tom, že aj meno si dajú dopredu vytesať do tej mramorovej dosky, čo je morbídne podľa mňa,“ dodala Studenková.