Analytici NBS v tom majú jasno: Slovensko sa pri ozdravení financií môže poučiť z gréckej cesty!

• Slovenské fiškálne problémy majú podobné príčiny ako grécka kríza.
• Konsolidácia na Slovensku zatiaľ prebieha najmä prostredníctvom rastu príjmov.
• Analytici NBS navrhujú prispôsobenie výdavkov príjmovým možnostiam štátu.

Podobne ako Grécko hľadáme najprv riešenie najmä vo zvyšovaní daní, efekt však pre spomaľujúcu ekonomiku zatiaľ veľmi nevidno. Zadlženosť SR bude udržateľná, keď podobne ako Gréci prispôsobíme súčasnú úroveň výdavkových politík príjmovým možnostiam, alebo budeme hľadať zdroje vo vyšších daniach a ich lepšom výbere. V aktuálnom blogu na to upozornili hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth a expert analytik verejných financií NBS Martin Nevický.

Pojem „grécka cesta“ na Slovensku podľa nich zľudovel ako metafora nezodpovedného hospodárenia s verejnými financiami. Príbeh Grécka má však aj druhú kapitolu a jeho ozdravné opatrenia napokon nasmerovali krajinu na cestu k udržateľnému hospodáreniu a rastúcej ekonomike.

„Grécko bolo donútené nasadiť ozdravnú liečbu nárazovo a v chaotických podmienkach rozvratu svetovej ekonomiky po veľkej finančnej kríze, a preto v krajine spôsobila veľa bolesti. Slovensko, ktorého dlh tiež neudržateľne rastie, má šťastie, že nemusí konať pod tlakom finančných trhov a nadnárodných organizácií. Liečba preto môže byť postupná a môže menej bolieť,“ zdôraznili analytici.

Pripomenuli, že hospodárenie Grécka pred globálnou finančnou krízou sa vyznačovalo štedrým rastom výdavkov. V priebehu rokov 2001 až 2008 sa grécky rozpočet dostal z primárnych prebytkov do vysokých deficitov, najmä nárastom sociálnych výdavkov a výdavkov na platy verejných zamestnancov. Príjmy sa v tomto období nijako významne nemenili, dokonca mierne klesli.

V úvodnom štádiu ozdravného procesu do roku 2015 vysoké primárne deficity o niečo poklesli, najmä vďaka razantnému zvýšeniu daňových príjmov o takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP) a sčasti aj zníženiu spotreby vlády a platov verejných zamestnancov.

„Grécko však v dôsledku prepadu ekonomiky nevedelo generovať primárne prebytky a udržateľný obrat vo vývoji zadlženosti bol v nedohľadne. Nasledovalo preto ďalšie, viac bolestivé zníženie sociálnych výdavkov a ďalšie, tvrdšie znižovania platov úradníkov,“ priblížili Horváth a Nevický s tým, že pôvodne problémová krajina sa napokon stala odolnou a zo série kríz v posledných rokoch vyviazla bez väčšieho rozvratu verejných rozpočtov.

Analytici poukázali na to, že za uplynulých sedem rokov sa hospodárenie SR taktiež dostalo z primárnych prebytkov do vysokých deficitov, a to najmä dôsledkom nárastu sociálnych výdavkov a výdavkov na platy verejných zamestnancov. Slovensko má na rozdiel od Grécka proces ozdravenia vo vlastných rukách a domáci finančný sektor je zdravý, vonkajšie podmienky nám však neprajú.

„Presný spôsob ozdravenia verejných financií je, samozrejme, na rozhodnutí politikov. Konsolidujeme zatiaľ najmä cez rast príjmov rozpočtu. Ak by sme pokračovali po ´gréckej ceste´, mohlo by po doterajšom raste príjmov nasledovať postupné okresanie výdavkov,“ predpokladajú odborníci.

Vyčíslili, že Grécko od roku 2015 znížilo svoje sociálne výdavky o sumu rovnú 7 % svojich príjmov, čo by na Slovensku predstavovalo 3,8 miliardy eur. Výdavky na platy verejných zamestnancov zase klesli o 4 % príjmov, v kontexte Slovenska by to znamenalo 2,2 miliardy eur. „Spolu je to 6 miliárd eur. To sa úplne náhodou približne rovná sume postupnej dodatočnej konsolidácie, ktorú potrebujeme, aby sme zadlženosť krajiny nasmerovali na klesajúcu dráhu počas ďalšieho desaťročia,“ doplnili analytici NBS. Ak sa Slovensko nevyberie po gréckej ozdravnej ceste, alternatívou je podľa nich najmä ďalšie zvyšovanie daní a lepší boj s daňovými únikmi.