Teória, že za vznikom autizmu stojí črevný mikrobióm, stále priťahuje pozornosť verejnosti. Podľa odborníkov však pre takéto tvrdenie neexistuje žiadny vedecký dôkaz. Vývinoví neurobiológovia teraz upozorňujú, že predstava o kauzálnom vplyve črevných baktérií na túto poruchu stojí na metodologicky chybných štúdiách a príliš malých vzorkách.
Je známe, že ľudia s autizmom častejšie trpia tráviacimi ťažkosťami, napríklad syndrómom dráždivého čreva alebo bolesťami brucha. Z niektorých štúdií tiež vyplýva, že ľudia s autizmom majú odlišné zloženie črevných baktérií. To viedlo k domnienke, že zlepšenie črevnej flóry prostredníctvom úprav stravy by mohlo priniesť benefity a zmierniť symptómy autizmu.
„Napriek tomu, čo ste počuli, čítali alebo videli na Netflixe, neexistuje žiadny dôkaz, že mikrobióm kauzálne prispieva k autizmu. Nemyslím si, že je oprávnené venovať tejto téme ďalší čas a financie. Vieme, že autizmus je silne genetická porucha a tu je stále veľa čo skúmať,“ uviedol doktor Kevin Mitchell z Trinity College Dublin v článku publikovanom v časopise Neuron.
V posledných rokoch vzbudili pozornosť fekálne transplantácie či používanie prebiotík a probiotík ako údajnej liečby autizmu. Hypotézu o črevnom pôvode poruchy podporuje aj myšlienka, že hoci je autizmus jednou z najsilnejšie dedičných neurovývinových porúch, časť jeho dedičnosti nie je dosiaľ geneticky vysvetlená. Niektorí preto predpokladajú environmentálny spúšťač — napríklad stravu bohatú na ultrazpracované potraviny s chemikáliami narušujúcimi mikrobióm.
