Koktejl.sk
Vo veku 82 rokov v sobotu zomrela slovenská prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička Oľga Feldeková. TASR v tejto súvislosti prináša profil Oľgy Feldekovej, ktorá sa venovala próze, bola scenáristkou, novinárkou, ale aj spoločensko-politickou glosátorkou s osobitým zmyslom pre humor. Jej manželom bol básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek.
V roku 2023 pri príležitosti svojich 80. narodenín pre TASR v súvislosti s manželom uviedla: „Zásobil ma dobrými knihami. Nedovolil mi čítať hlúpe knihy a pozerať sa na hlúpe filmy, prípadne relácie, aby som si nepokazila vkus. Celá moja rodina, môj otec, mama, brat, neskôr manžel a deti majú a mali veľký zmysel pre humor. V živote sa stali aj vážne veci a bola som vďačná osudu, keď sa bolo na čom aj zasmiať.“
Oľga Feldeková, rodená Lukáčiová, sa narodila 28. marca 1943 v Martine. Vyrastala v Tvrdošíne na Orave. Absolvovala Jedenásťročnú strednú školu v Trstenej a po maturite pracovala dva roky ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej. V roku 1967 vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pre deti začala písať počas vysokoškolského štúdia. Jej prvou väčšou prácou bola próza Prvé lásky (1967), ktorá vyšla na pokračovanie v Pionierskych novinách. Hru Dnes vám hráme v zlatom ráme napísala spolu s manželom v roku 1974.
V rokoch 1978 - 1982 pracovala externe ako redaktorka Nového slova mladých, pričom z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy - Na večeru budú štvorlístky a Doska na kolesách. Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982 - 1990) a od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe. Ako autorka pre deti debutovala v roku 1975 knihou Rozprávky pre dievčatko. O rok neskôr vydala prózu Sťahovanie na mieste a v roku 1979 jej vyšla ďalšia zbierka poviedok Dievča a šťastie. Jej najznámejším literárnym dielom je román Veverica (1985), ktorým nadviazala na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy.
S manželom napísala aj knihu fejtónov Svet je aj inde (1998). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou fejtónov Svet je aj inde (1999) a všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.
Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 publikovala román Kým som šťastný. Pri príležitosti Feldekových 75. narodenín jej vyšla kniha Minútové romány (2018), v ktorej sa vrátila k zážitkom z mladosti.
Oľga Feldeková sa tiež venovala prekladom z poľštiny. Bola aj krstnou mamou podujatia detského čitateľského maratónu Čítajme si. V roku 2021 sa predstavila dramaturgickým debutom na pôde Divadla P. O. Hviezdoslava (DPOH) v Bratislave v projekte Anómia 21 s hrou Sto bábik. Účinkovala v rôznych zábavno-humoristických, ako aj spoločensko-politických reláciách, napríklad Aj múdry schybí, Sedem, Nikto nie je dokonalý, Inkognito či Silná zostava.
Koktejl.sk
