Koktejl.sk
Na prvý pohľad sa zdá život herečky Zdeny Studenkovej (69) úplne idylický. Krásna blondínka si ale vytrpela ťažké obdobie v detstve, keď jej otca odvliekli do väzenia. O tejto etape svojho života prehovorila pre redakciu idnes.cz. Súviselo to s procesom so skupinou Edelweiss, teda špeciálnou nemeckou vojenskou jednotkou, ktorá bojovala proti partizánom. Otca nakoniec prepustili na amnestiu.
Zdena mala len 9 rokov, keď sa jej život úplne zmenil. "Otec bol vo väzení od roku 1963 do roku 1968. Pamätám si, že raz v noci si preňho prišli muži v kožených kabátoch, odviedli ho a potom sme o ňom s mamou tri mesiace nepočuli. Falošne ho odsúdili za jeho minulosť," otvorila tému Studenková.
"Ako sedemnásťročného chlapca, ktorý pracoval medzi partizánmi, ho na konci vojny zajali Nemci a dali mu na výber, či zostane s jednotkou, alebo pôjde na nútené práce do Nemecka. Zostal, a keď sa uskutočnili vyhladzovacie operácie, podarilo sa mu ukryť u jednej ženy a potom sa dostal späť k partizánom. Ale boľševik to videl po svojom a rovnako aj niektorí učitelia, najmä riaditeľka základnej školy. Správala sa ku mne odporne. Radila ostatným deťom, aby sa so mnou nekamarátili, lebo nemám právo sedieť s nimi v triede," vysvetlila ďalej.
Vyformovalo to jej osobnosť. "Získala som vnútorný vzdor a rozhodla som sa, že ma nedostanú. Len to posilnilo moju túžbu byť lepší ako všetci ostatní. A že som najlepšia žiačka. Takto som sa bránila a bránim sa dodnes. Musím byť pripravená, nachystaná a vo forme," pokračovala herečka.
"Každú prestávku som sa chodila prezliekať, aby som mala niečo nové na sebe, nech riaditeľku naštvem, lebo moja mama bohovsky šila, mala vkus a bola vždy za dámu. Mama mi vždy z Burdy ušila všetky veci, takže som chodila za ,,móde dámu” a chodila som dráždiť učiteľky, čo ma veľmi bavilo. Zároveň možno práve preto, od tých 9 rokov, ako mi zavreli otca, som si povedala, že budem najlepšia. A tak som bola najlepšia v triede, najmúdrejšia, mala som najlepšie známky,” prehovorila v minulosti o svojom detstve v relácii 2 na 1.
Otcovi to nezazlievala. "Museli by ste vedieť, čo som k nemu cítila prvých deväť rokov svojho života. Mal všetko, čo dieťaťu lichotí. Nikdy sa nestaral o to, či sú peniaze, alebo nie, a rád sa zabával. Bol to bohém. Bol aj veľmi pekný, vyzeral ako Alain Delon, bol atletický a hrával futbal. Že nie sú peniaze a on je rozhadzovačný? Že sa oblieka len seba a doma nemá príbor? To som už nevidela. Zostal pre mňa idolom aj vo väzení. Neodpustila by som mame, keby sa vtedy na otca vykašľala. A že na to mala plné právo. Ale ja som jej nič nedovolila. Bol som ako žiarlivý pes. Správala som sa ako blázon, keď som si myslela, že si udržím rodinu za každú cenu," pozrela sa spätne na svoje správanie.
Nakoniec aj tak otca opustili. "Rok po otcovom návrate z väzenia to ešte išlo dobre, ale potom sa začali výsluchy o tom, čo sme s mamou tých päť rokov robili. Chápem to. Mal veľa výsluchov a žiadne súkromie, tak to aplikoval na nás. Ale viedlo to len ku konfliktom a hádkam. A ja som to už nemohla vydržať. Otec bol vonku, ja som si splnila svoju povinnosť, mama si splnila svoju povinnosť a potom sa rozhodla. Zbalila si kufor a išli sme do podnájmu. Chvíľu sme sa tak potácali, žili sme v jednej malej izbe, kde si mama vedľa mňa rozkladala posteľ," spomínala Zdena.
Koktejl.sk
