Koktejl.sk
Viaceré slovenské osobnosti sa v uplynulých dňoch vybrali na krst a ochutnávku novinky s názvom Wimmer Schnitzel. Jej autorom je producent Štefan Wimmer. V spoločnosti nechýbala hokejová legenda Jozef Golonka. Slovák s prezývkou Žiletka sa stal jedným z najlepších svetových hokejistov svojej doby. Z ôsmich účastí na majstrovstvách sveta si odniesol tri striebra a tri bronzy, z olympiád bronz z Innsbrucku 1964 a striebro z Grenoblu 1968.
Štartoval na ôsmich MS a troch ZOH. Dres československej reprezentácie si obliekol v 134 dueloch, v ktorých súperových brankárov prekonal 82-krát. Za svoju kariéru bol uvedený do štyroch hokejových siení slávy – medzinárodnej, slovenskej, nemeckej aj českej. Stretol sa s anglickou kráľovnou, švédskym kráľom aj Richardom Nixonom.
Pre Koktejl.sk prehovoril Jozef Golonka o slovenských tréneroch. Teraz máme Vladimíra Országha, ako hodnotí jeho prístup k mužstvu a samotný potenciál nášho mužstva?
"Prv bol úspech – sme úspešní. Prečítajte si môj článok z roku 1970, kde hovorím, že sme s hokejom na ústupe po Göteborgu. Tak to aj bolo, odvtedy ideme dole vodou. Modlime sa, že nie sú tam Kazachstan, Ukrajina, že tam nie sú Bielorusi a Rusi, lebo už by sme boli v C-skupine. To si treba rovno do očí povedať. Ale kto je na príčine tohoto úpadku? Tu my sme vytvorili legendy. Tie legendy sa musia snažiť, aby vytvorili ďalšie legendy, ktoré ich nahradia a aby mali pred každým štadiónom svoju bustu," uviedol s tým, že treba začať budovať.
Na adresu Országha prišli pozitívne slová. "A tu dovážame starých trénerov a všetko, preto vidím pozitívum, že sa k tomu dostal z Bystrice chlapec, ktorý má aj skúsenosti tu. A kde sú tí ďalší, ktorí majú skúsenosti, ktorí boli v Rusku, trénovali v Nemecku, trénovali v Kanade, kde sú? Prečo ich nevieme zaviazať, aby išli tým mladým ukázať, čo sa tam naučili?" pýta sa.
Na túto otázku má aj vlastnú odpoveď. "Lebo tí ostatní ich v tom brzdia. Čiže nemôžeme takto ďalej robiť tento šport. Vidíme, ako sme išli dole vo futbale. Ja verím tomu Weissovi, že to dá do poriadku, lebo ja ho poznám. To nehovorím, že je tam neporiadok, ale to cítenie slovenské je tam a ten impulz treba dať. A možno, že tá kritika je tvrdá. Potom ťa na internete nejaký opitý chlap nazve, že si nejaký, čo tu sníva, čo ten vypráva, to už je iná doba. Nie! Tá doba je stále tá istá. Gól musíš dať, vyhrať musíš, body sa počítajú. A nie proti Maďarsku, prosím vás pekne. Ja neviem, či som bol niekedy v Budapešti hrať hokej," zdôraznil Golonka.
V spomienkach zašiel do minulosti. "Raz sme prišli do Rumunska a si mysleli, že betóny od brankára, že sú plné marihuany vtedy, a nás pomaly vyzliekli donaha. Dnes tieto manšafty sú v C-skupine. Čiže nemôžeme z toho urobiť takýto cirkus a nech sa stretnú tí najlepší s najlepšími a nie len dodávať hráčov do Ameriky a potom ukazovať, ako si žijú tí, ktorí sa tam presadia. Koľko ich tam máme dneska? Dvoch! Aj to s ťažkosťou, horko. Áno? A koľko sme ich mali predtým? Jedenásť! Kde sú?" pýta sa.
"Ja to hovorím otvorene, mne na tom záleží. Ja mám doma rodinný život, ja si zavriem, mám peknú obrazovku, pozriem si. A keď to vidím, kto nám dneska radí, ako máme hrať hokej, ktorí nedali v celom živote ani jeden gól, tak sa musím tomu smiať. Tam majú stáť osobnosti. Pred každým štadiónom musí byť jeho busta," trvá na svojom legenda.
Bustu by možno neodmietol ani on... "Tuto je tento človek, ktorý vybudoval Slovan, tu je ten, čo vybudoval Trenčín, tu je ten, čo vybudoval Poprad. A tam tak si máme ctiť a vážiť. Mladé deti ani nevedia, kto sme, čo sme, len koľko to stojí. Hokejka, koľko stojí, brusle, a každý už vidí vkladnú knižku z tých rodičov. Nie, taký rýchly postup ešte tu nebol. Takže treba sa takto aj pozrieť, a to nikto nechce počuť," nebral si servítku Golonka.
Koktejl.sk
