Šokujúci zlom! Arménsko a Azerbajdžan podpísali historický mier: Za všetkým stojí Trump

• NATO ocenilo mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
• Dohodu sprostredkovali USA, podpísali ju v Bielom dome.
• Pašinjan označil dohodu za historický krok ku mieru.
• Súčasťou dohody je vytvorenie tranzitného koridoru v regióne.
• Mierová dohoda získala podporu významných medzinárodných subjektov.

Severoatlantická aliancia v sobotu vyzdvihla mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorú v piatok v Bielom dome podpísali arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Podľa NATO ide o významný krok vpred. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Vítame pokrok smerom k mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a ďakujeme americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za jeho úsilie o mier. Toto je významný krok vpred pre proces normalizácie a aj pre bezpečnosť v regióne,“ uviedla hovorkyňa NATO Allison Hartová na sociálnej sieti X.

Pašinjan a Alijev v piatok v Bielom dome podpísali mierovú dohodu zameranú na ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu. Spojené štáty zároveň uzavreli s oboma krajinami bilaterálne dohody, ktorých cieľom je rozšíriť spoluprácu v oblasti energetiky, obchodu a technológií.

Arménsky premiér označil mierovú dohodu s Azerbajdžanom za historickú. „To, čo sa dnes stalo, je historickou udalosťou. Mesiace som hovoril, že medzi Arménskom a Azerbajdžanom nebude vojna, že bude mier. Dnes môžeme povedať, že bol dosiahnutý mier,“ povedal Pašinjan. Obe strany vydvihli úsilie Spojených štátov o urovnanie konfliktu. Obaja lídri podľa agentúry AP uviedli, že by Trump mal za svoje úsilie získať Nobelovu cenu za mier.

Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.

Obe krajiny viedli rokovania zamerané na zabezpečenie mierového riešenia, pričom naposledy rokovali v júli v Spojených arabských emirátoch. Súčasťou mierovej dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi je aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradným právom na rozvoj koridoru budú disponovať Spojené štáty.

Mierovú dohodu privítali aj šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa, britský minister zahraničia David Lammy či iránske ministerstvo zahraničných vecí.