Najväčšia česká masová vrahyňa Olga Hepnarová: Otvorený list, z ktorého mrazí!

Bola dcérou bankového úradníka a zubárky. S príchodom puberty sa však u Olgy prejavili prvé psychické problémy. V 13 sa pokúsila predávkovať liekmi. Našla ju ale sestra a tak jej plán nevyšiel. Po incidente bola umiestnená do psychiatrickej liečebne. Dokončila tam základnú školu a vyučila sa za knihárku.

Neskôr tvrdila, že psychické problémy začali už v detstve a obvinila z nich rodičov, ktorý ju vraj kruto trestali. „Všetci vtedy dospelí členovia našej rodiny sa ku mne správali tak, ako keby ma niekde zobrali ako nájdené dieťa. Aj moja staršia sestra sa ku mne stavala negatívne, skôr teda nepriateľsky. Už vtedy začalo to, čo potom pokračovalo natoľko, že zmrzačili moju dušu,“ cituje Hepnarovú portál novinky.cz.

Problematické rodinné vzťahy potvrdil aj otec Antonín. „Nedá sa poprieť, že som s dcérou nevychádzal dobre. Mal som výhrady k jej povahe a správaniu. Všetky rozpory zapríčiňovala jej tvrdohlavosť a umiernenosť.” Po dlhšom čase strávenom mimo domova sa po návrate k rodičom jej nenávisť len stupňovala.

Negatívne pocity, najmä voči otcovi, sa pokúsila vyventilovať podpálením domu jeho rodičov. V tom čase v budove spala sestra Olgy a dvaja starí nájomcovia. Oheň sa im rýchlo podarilo uhasiť a dievčinu nikto nepodozrieval. Rodinné vzťahy neboli to jediné s čím mala problémy. Udržať si nedokázala ani žiadneho partnera napriek tomu, že skúšala intímnosti s mužmi aj ženami. Neskôr sa sama označila za asexuálku.

Mladá žena sa zatúžila stať profesionálnou vodičkou. Matka sa jej rozhodla sen splniť a kúpila jej ojazdený wartburg, aby sa mohla zdokonaľovať. Práve za volantom auta napokon 10.júla 1973 vykonala chladnokrvný čin. Dvadsaťdvaročná Olga si v ten deň v Prahe požičala nákladné auto. Na svoju pomstu svetu zvažovala viacero miest, no napokon si vybrala Strossmayerovo námestie. Po ceste hodila do schránky dva listy určené redakciám Svobodné slovo a Mladá fronta.

Na električkovej zastávke stálo v tom čase približne 30 ľudí. Olga dupla na plyn a vrazila priamo do skupiny. Priamo na mieste zomreli dvaja muži a žena, v ten deň vyhasli v nemocnici ďalšie tri životy. Na následky zranení zomreli neskôr ešte dvaja ľudia. Pri tragédii sa šesť ľudí zranilo ťažko a šesť ľahko. "Stočila som volant na chodník, kde som volant vyrovnala, išla som po chodníku a zrážala ľudí," vypovedala neskôr vrahyňa.

Šokovaní policajti dobehli na miesto činu a zisťovali, čo sa stalo. Mladá žena im bez kúska citu povedala, že na chodník vyšla úmyselne. "Je to moja pomsta spoločnosti za to, ako sa ku mne po celý môj život správala," vyhlásila na mieste činu. Okamžite ju zbalili a umiestnili do cely.

Obhajca Hepnarovej bol presvedčený o tom, že jeho klientka trpí schizofréniou. Bol však jediný. Trest smrti požadovala verejnosť, žalobca a dokonca aj samotná Olga. Odsúdená bola 6.apríla 1974. Zachrániť život mladej ženy sa pokúsila matka. S odvolaním však nepochodila. Najvyšší trest napokon podpísal aj predseda generálnej vlády ČSSR Lubomír Štrougal, i keď dlho váhal. Pre matku odsúdenej bol posednou nádejou, keď žiadala o milosť. Aj tento pokus bol márny.

V deň popravy sa zúrivo bránila. Dozorcovia ju do popravčej komory museli dovliecť. Možno až vtedy si uvedomila, že jej koniec sa naozaj blíži. Obesili ju 12.marca 1975 v pankráckej väznici.

Oba listy, ktoré poslala pred smrtiacim činom, mali rovnaké znenie. Popísala v nich prehrešky, ktorými sa voči nej mala dopustiť spoločnosť. „Som zničený človek. Človek zničený ľuďmi. Mám teda na výber: zabiť seba, alebo zabiť druhých. A rozhodujem sa takto: oplatím svojim nenávistníkom. Keby som odišla ako neznámy samovrah, bolo by to pre vás príliš lacné... Ja, Olga Hepnarová, obeť vašej beštiality, odsudzujem vás na trest smrti prejdením a vyhlasujem, že za môj život je x ľudí málo. Acta non verba (činy, nie slová, pozn. red.),“ napísala v liste.