Mečiar na plné ústa: Je tu jeden samovrah, to je Robert Fico!

Tvrdé slová! Pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky Vladimír Mečiar prijal pozvanie do diskusnej relácie televízie TA3, kde prehovoril aj o tom, čo si myslí o súčasnom politickom dianí.

Skritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá podľa jeho slov hovorí o tom, že treba referendum, no nedávno ho popierala. "Z jej iniciatívy prijal Ústavný súd nejaké stanovisko, ona si to stanovisko vyžiadala a propaguje ho, hoci je to neplatné od samého začiatku. Deformujú ústavu," dodal s tým, že sama by to neurobila, keby nemala pomoc u Sulíka a Pellegriniho.

"Ona musí ísť do parlamentu, to znamená, že prezident v rozpore so svojím systémom, lebo systém moci je parlamentný, vstupuje od iného ústredného orgánu parlamentu, do jeho nezávislosti a začína zákulisnými ťahmi usmerňovať jeho chod a kresliť jeho budúcnosť, ktorá je neurčitá," dodal Mečiar na margo prezidentkinej správy o stave republiky, ktorú predniesla v NR SR.

"Keď bola správa, tam boli náznaky a hneď potom bolo samostatné vystúpenie v televízii. Na to potom reagovali sulíkovci hneď tým, že išli po nedôveru vlády, no a samozrejme sa pridal Pellegrini, ktorý sa nevie dočkať, kedy už konečne, by bol a jemu je jedno, čo to bude," vysvetlil.

"Ešte je tu jeden samovrah, to je Robert Fico. Celá táto iniciatíva vznikla po tom, ako jemu oznámil generálny prokurátor, že nie je dôvod na trestné stíhanie. Tak aj prezidentka povedala vo svojom prejave, že rozhodnutie nebolo predvídateľným spôsobom, chce dať generálneho prokurátora na preskúmanie Ústavnému súdu, na čo nemá ani Ústavný súd právomoc, ani ona právomoc, je to nezávislý justičný orgán. Ale keby on preskúmaval sudcov alebo naopak to ide, ale len z podozrenia z trestnej činnosti," vysvetlil Mečiar.

Na otázku, prečo je podľa neho Fico samovrah, expremiér reagoval svojou rozsiahlou teóriou.

"On nepochopil, že tak či tak, ak by to bolo iné, je to proti nemu. Jeho hlava je tam v hre aj ako zámienka, aj príčina. No a on tak, ako vždy, tak ide do toho s tým, že bude bojovať. No a ako to skončí? No ak vyhrá tá druhá strana, tak do toho väzenia pôjde. Možno za iný dôvod, ale to ho čaká. No a on to ide podporiť, aby to tak bolo," vysvetlil.

Po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov vznikli úderom polnoci 31. decembra 1992 dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika. V nedeľu tak uplynulo od vzniku Slovenskej republiky (SR) 30 rokov.

Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V Českej republike (ČR) si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.

Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a vznikli dve samostatné republiky - SR a ČR.

História československej federácie siaha ešte do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.

Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992.