Nevinný názov, obrovská tragédia: Čo ste možno (ne)vedeli o vzniku atómovej bomby, ktorá zničila Hirošimu

Svet si v stredu 6. augusta pripomína 80 rokov od najtragickejšieho atómového výbuchu v dejinách - keď americké letectvo 6. augusta 1945 zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. Tlaková vlna zrovnala so zemou všetko v okruhu troch kilometrov, bezprostredne zahynulo vyše 78.000 civilistov a ďalšie desiatky tisícov mali zranenia, resp. doživotné následky.

• Japonsko si pripomína 80 rokov od bombardovania Hirošimy.
• Hirošima zažila 6. augusta 1945 jadrový útok.
• Výbuch zničil dve tretiny mesta a zabil tisíce ľudí.
• Projekt Manhattan v USA vyvinul atómovú bombu.
• Hirošima a Nagasaki sú symbolmi odporu proti jadru.

Dátum sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní, známy aj pod názvom Deň Hirošimy. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Spojené štáty atómovú bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. augusta aj pripomienka Dňa Nagasaki.

V USA sa počas druhej svetovej vojny spustili takzvaný Projekt Manhattan, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Viedol ho Robert Oppenheimer, dnes známy už aj vďaka úspešnému filmového blockbusteru. Americký teoretický fyzik mal na starosti vývoj prvej jadrovej zbrane v tajnom laboratóriu a umiestnil ho do izolovanej oblasti Los Alamos v Novom Mexiku, približne 55 kilometrov severne od Santa Fé. Od apríla 1943 tam začali prichádzať vedci a inžinieri.

Pod dohľadom Oppenheimera pracoval početný tím z výrobných závodov v Clintone a Hanforde na vývoji technológie spracovania štiepnych materiálov do čistej kovovej formy a na ich premene na súčasti použiteľné v zbrani. Výsledná bomba musela byť dostatočne malá, aby ju bolo možné zhodiť z lietadla, a dostatočne jednoduchá, aby sa aktivovala v správnej výške nad cieľom. Väčšinu týchto problémov bolo potrebné vyriešiť ešte predtým, než boli k dispozícii väčšie zásoby štiepneho materiálu, aby sa prvé vyrobené množstvá mohli použiť priamo v ostrej bombe. V roku 1945 žilo v Los Alamos vyše 5000 vedcov, technikov a členov ich rodín.

Po smrti prezidenta Franklina D. Roosevelta 12. apríla 1945 sa jeho nástupca Harry S. Truman o projekt zaujímal ešte viac, lebo po májovej kapitulácii Nemecka pokračovali boje v Tichomorí a bolo zrejmé, že vylodenie na japonských ostrovoch by bolo zložité. V lete 1945 boli pripravené dostatočné zásoby štiepneho materiálu a vývoj bomby pokročil natoľko, že bolo možné uskutočniť terénnu skúšku. Testovací výbuch sa uskutočnil na území vojenského výcvikového priestoru, asi 193 kilometrov južne od Albuquerque.

Ráno 16. júla 1945 bolo daždivo, napriek tomu bombu o 5.30 h miestneho času odpálili. Výbuch osvetlil vrcholky hôr s ohlušujúcim rachotom a zanechal po sebe kráter s priemerom asi 800 metrov a hĺbkou takmer osem metrov.

Prezident Truman dostal správu o úspešnom teste počas Postupimskej konferencie. Následne spojenci vydali 26. júla ultimátum Japonsku, aby bezpodmienečne kapitulovalo, inak bude „okamžite a úplne zničené“. Keďže ku kapitulácii nedošlo, vedci navrhovali demonštračný výbuch v neobývanej lokalite. Politici tento nápad zamietli pre obavy, že Japonci by to nebrali vážne.

Zo zvažovaných cieľov bolo vyradené Kjóto pre svoju kultúrnu hodnotu, nahradilo ho však Nagasaki. Hirošima sa stala hlavným cieľom pre svoj vojenský význam a kompaktnosť, ktorá mala účinne demonštrovať silu bomby. Napriek protestom vedcov vydal Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na japonské mestá.

V pondelok 6. augusta 1945 plukovník Paul W. Tibbets, veliteľ posádky Enoly Gay, bombardéra typu Boeing B-29 Superfortress, hrozbu naplnil o 8.15 h miestneho času. Na centrum prístavného mesta na ostrove Honšu sa z výšky približne desať kilometrov zniesla s padákom jadrová bomba nazvaná Little Boy (Chlapček). Explodovala asi 600 metrov nad mestom, konkrétne nad nemocnicou. Teplota na povrchu zeme dosiahla viac ako 7000 stupňov Celzia a tlaková vlna zničila takmer všetko. Seržant Bob Caron, zadný strelec bombardéra Enola Gay, výbuch opísal ako „pohľad do pekla“. Hríbovitý oblak stúpal do výšky vyše 12 kilometrov a bol viditeľný ešte 640 kilometrov od miesta výbuchu.

Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci účinok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu. Zahynulo vyše 78.000 ľudí, vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13.000 zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil takmer na 140.000 a v roku 1950 dosiahol hranicu 200.000.

O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Američania atómovú bombu s názvom Fat Man (Tlsťoch) na Nagasaki. Priamo pri výbuchu zomrelo približne 40.000 ľudí a okolo 60.000 utrpelo zranenia. Do januára 1946 dosiahol počet obetí číslo 74.000. Japonsko niekoľko dní po zhodení bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

Na mieste epicentra hirošimského výbuchu v Parku mieru vybudovali v rokoch 1949 - 1956 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tangeho. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. Prvý úradujúci americký prezident, ktorý zavítal do Hirošimy od zhodenia atómovej bomby, bol 27. mája 2016 Barack Obama. V deň zvrhnutia bomby na Hirošimu sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.