Bývalá hviezda Markízy reaguje na odchod Viktora Vinczeho: Iba hlupák si nechá...

Vyhlásenie Viktora Vinczeho v plnom znení 

Po viac ako mesiaci od môjho posledného vysielania mi dnes v Markíze doručili nie jednu, ale rovno dve úsmevné výpovede. Prvú pre organizačné zmeny, keďže už pre mňa vraj nemajú miesto a druhú za to, že som o svojej situácii následne verejne povedal, napríklad aj tu na Instagrame. A tak ako pri Michalovi Kovačičovi, aj teraz sa manažment rozhodol ísť cestou porušenia zákona, keďže s mojou výpoveďou odbory nesúhlasili a tak je neplatná. Proti tejto neprávosti sa dá brániť už iba na súde a samozrejme to urobím. V závere tohto príbehu je ale dôležité si finálne pripomenúť, čo sa to vlastne v Markíze stalo, prečo je to dôležité a prečo by to malo zaujímať aj tých, ktorí nie sú jej divákmi.

Televízne noviny sleduje každý deň cca pol milióna ľudí. Žiadne iné spravodajstvo v tejto krajine nemá taký zásah. Možno pre vás, ktorí čítate tieto riadky nie, ale pre státisíce divákov a teda voličov je Markíza hlavným zdrojom informácií, pre veľkú časť dokonca jediným. Rozsiahle skupiny našich spoluobčanov, kamarátov, susedov tak rozhodujú o budúcnosti tejto krajiny podľa toho, čo sa dozvedia, alebo nedozvedia z Televíznych novín. Nech to teda znie akokoľvek pateticky, vykostenie markízackeho spravodajstva je vykostením samotnej slovenskej demokracie. Je to fakt, politici to dobre vedia a bolo by prekvapením, keby to nevedel aj nový riaditeľ spravodajstva Michal Kratochvíl, ktorý k nám zrazu prišiel z TV NOVA po parlamentných voľbách 2023. S vykosťovaním začal prakticky okamžite.

O jeho cenzorských snahách zo začiatku minulého roka sa už popísalo všetko. Po kauze Na telo muselo dôjsť k zmene taktiky a na dosiahnutie cieľa sa začali používať mäkké techniky. Zákulisné intrigy, klamstvá, vymyslené anonymy či šikana, účelové vyhadzovy z iných relácií, prepieranie v bulvári, nezmyselné porušenia pracovnej disciplíny...a keď sme mesiace pracovali na tom, aby sme zamestnancom zlepšili pracovné podmienky, po predložení kolektívnej zmluvy prišla ďalšia protizákonná výpoveď. Lebo keď za rok odseknete hlavu rovno dvom predsedom odborov, prirodzene tým oslabíte akýkoľvek ďalší odpor.

Markíza bola vždy silná a prísna na všetkých politikov pri moci a každý z nich ju rešpektoval. No aj vďaka prístupu súčasného manažmentu dnes ministri pravidelne vytierajú s našimi reportérmi podlahu. A medzitým prevádzkovateľ diaľničného mýta SkyToll, ktorého vlastní rovnaký majiteľ ako Markízu, skupina PPF, za minulý rok vykázal rekordné výnosy, takmer 100 miliónov eur. Sesterský CzechToll, rovnako z našej skupiny, podpísal vlani so štátom nové kontrakty za viac ako 40 miliónov.

Nemôže súkromník rozhodovať o svojej firme? Sú odvetvia, kde jednoducho nie, nemôže. Súkromná aerolínka nemôže ignorovať kontrolu lietadiel, len preto, že sa majiteľ rozhodol ušetriť na údržbe. V súkromnej škole nemôžu študentov učiť, že Zem je plochá, hoci platiť konšpirátorov by bolo asi lacnejšie ako kvalitných fyzikárov. Stavebná firma vám nemôže namiesto betónu naliať do múru blato, hoci by to bola zlatá baňa. Teda neplatí, že súkromná firma si „môže robiť čo chce". A pri novinárčine to nie je inak, pričom je úplne nepodstatné, či ide o spravodajstvo v súkromnej alebo verejnej firme. Novinárčina je službou verejnosti, nie podnikateľovi.

Tak, ako by sa piloti a letušky postavili nebezpečnému pokynu majiteľa zanedbávať údržbu, majú aj novinári povinnosť sa ozvať. Desiatky radových členov redakcie spravodajstva, aj iných oddelení televízie tak za posledný rok a pol opakovane urobili. Verejne, hrdo, pod vlastnými menami, poznajúc riziko, ktoré im hrozí. Nezostali ticho, len aby si zabezpečili ďalší džob. Neuspokojili sa s alternatívnou pravdou, ktorá im iba upokojila vlastné svedomie. Parafrázou známeho citátu, ak sa dnes mlčky prizeráte neprávosti, ktorá sa dnes deje niekomu inému, nezostane nikto, kto by sa zajtra zastal vás.

Celá táto situácia má pritom iba jediného porazeného a nie je ním ani Vincze, ani Kovačič, ani Vinczeová...ale Markíza. Od temných politických čias Pavla Ruska ju nikto nepoškodil tak, ako súčasný manažment. A odvtedy sa ju nikto nesnažil chrániť tak, ako moji kolegovia. Ďakujem všetkým z nich, ktorí v posledných týždňoch podporili aj priamo mňa.

Prežil som najťažšie obdobie môjho doterajšieho života, ktoré ma stálo veľmi veľa síl. Dúfal som, že to ustojíme a fakt som si myslel, že televízia napokon v poslednej chvíli zatiahne ručnú brzdu. A hoci som vo finále prišiel o prácu, ktorú som miloval a po 30tich rokoch v Markíze skončila aj moja manželka, toto zas nie je žiaden koniec sveta.

Nie je to príbeh porazených, práve naopak. Je to príbeh o mnohých ľuďoch, ktorých si mocní nedokážu kúpiť. Každé temné obdobie sa raz skončí a aj keď to zdanlivo môže pre niekoho vyzerať ako porážka, v skutočnosti je najpodstatnejšie sa ráno zobudiť, žiť spokojný, vyrovnaný život a vedieť sa pozrieť do zrkadla. Chcem sa cítiť a žiť slobodne, chcem to aj pre svojho syna a viem, že to tak má veľká časť Slovenska. Nedajte sa znechutiť. Slobodu a rešpekt vám totiž žiadne peniaze nedokážu kúpiť, to už určite vie Renáta Kellnerová, aj Peter Gažík.