Trpká spoveď Adely Vinczeovej o situácii na Slovensku: Čo tu zažívame posledných 5 rokov...

Moderátorka Adela Vinczeová (45) patrí medzi najznámejšie osobnosti slovenského šoubiznisu. Za svoju kariéru nemá na svojom konte azda žiadne veľké kauzy a aj k spoločenským otázkam sa vždy vyjadrovala neutrálne. V podcaste, ktorý moderuje Čestmír Strakatý sa teraz Vinczeová viac rozrozprávala o tom, ako vníma súčasnú situáciu na Slovensku.

Mnohí ľudia si môžu myslieť, že moderátorka bola vždy zámerne politicky neutrálna. V poslednom období sa ale verejne vyjadrila k svojmu odchodu z televízie Markíza aj k problémom v STVR. Viac si o tom môžete prečítať TU. Prečo teda zmenila svoj postoj?

"Určite je to prirodzené, že keď sa to človeka bližšie dotkne, tak sa k tomu nejako postaviť musí. Ale zároveň si naozaj myslím, že to, čo tu zažívame posledných, ja neviem, päť rokov, je úplne iný typ napätia, polarizácie a energie ako kedysi," vyhlásila.

Veci vidí inak. "Predtým bola, by som povedala, že politika taká voľnočasová aktivita a koníček, že či sa ideme o tom baviť pri pive alebo nie. A sú takí, ktorí sa chcú baviť o politike, potom sú takí, ktorí sa nechcú. Ale teraz ako keby to rozpažilo tie svoje chápadlá všade a pritom v konečnom dôsledku z môjho pohľadu často vôbec nejde o politiku, ale o nejaké úplne ľudské témy," objasnila svoj pohľad na vec.

"Ako napríklad, neviem, zmeny v ústave alebo pohľad na LGBTI komunitu, ani nebudem hovoriť komunitu, na LGBTI ľudí. A tam, keď ideme do jadra všetkých tých vecí, tak je to o nejakých ľudských hodnotách, že vždy tá politika to tak nejak pretransformuje do tej svojej hry a ľudia sa toho radi chytajú," myslí si.

Hnevá ju takéto vnímanie aktuálnych tém? "Nie, nemá ma to prečo štvať. Moje štvanie by tomu nijako neprospelo ani by nič nevyriešilo. Je to prirodzené. Sme asi spoločnosť v nejakej puberte. Všetci sme v nejakom vývoji, aj tá spoločnosť je v nejakom vývoji. A samozrejme, máme asi otázky, že ako to riešiť. Ale tak, ako sa dá riešiť puberta?" pýtala sa.

"Treba to nejak prežiť a byť voči tomu vnímavý a čím menej sa človek zahlcuje nejakým hnevom, si myslím, tak viac vidí možností alebo nejaké riešenia, prípadne pochopenie pre tú druhú stranu. Lebo to si myslím, že sa často vytráca. To neznamená, že musím tú druhú stranu legitimizovať alebo ju obhajovať, ale vždy sa dá niečo chápať. A to sa tam nejak vytráca, si myslím," povedala Vinczeová.

Vždy sa snaží pochopiť obe strany. "Lebo je úplne jedno, aká je situácia. Tá vlastne úplne nevplýva na môj komfort alebo diskomfort. Na to vplýva to, ako sa k tomu postavím a to ja sama cítim, že keď už idem do takého nejaké hecu alebo rozhorčenia. A často sa mi stane, že to urobím predčasne, niečo veľmi vyhodnotím rýchlo a ukážem na niekoho prstom, lebo v tom heci sa to ľahko dá," priznala.

"A potom zistím, že som sa možno úplne mýlila alebo že som tomu nedala dosť toho pochopenia alebo odstupu. A to mi robí diskomfort, moje vlastné postupy v tom celom. Nie tá situácia. Samozrejme, sú situácie, ktoré vedia byť mimoriadne diskomfortné, ale tam myslím si, že nie som," vysvetľuje ďalej.

Má pre to pochopenie. "Lebo si myslím, že veľa ľudí je frustrovaných a pokiaľ človek nepracuje nejako aspoň zľahka so svojím vedomím alebo nedostal aspoň trošku nejaký kompas, či už v rodine alebo v škole, čo si myslím, že ja som na to šťastie mala a nehovorím to vôbec z pozície predstupňa budhoidného osvietenia, ale aspoň nejakého vedomia seba," povedala na adresu svojich rodičov.

Chápe, že keď ľudia nevedia so svojím vnútrom pracovať alebo sa boja doň pozrieť, tak tá frustrácia to celé zvalcuje a potom to má mnohé agresívne prejavy. "A mám aj pre to pochopenie. Je to škoda. Ja si myslím, že to už sa dá meniť len v ďalších generáciách, aby sme vedeli nejak so sebou pracovať," vyhlásila, čo by mohlo pomôcť našej spoločnosti.

Strakatého jej názory zaujali. "Ono to je zaujímavé. Lebo my sa často pozeráme na Slovensko s tým pohľadom, jednak nepochopenie a zároveň, že vidíme tú karikatúru toho rozdeleného a že tam je v podstate už to Rusko tak trochu. Pretože Fico, neviem, Blaha teraz niekam odišiel. Tak, že tam je to vlastne veľmi zlé. A často sa tu hovorí a varuje, že Babiš nás povedie slovenskou cestou a povedie nás do toho totalitného Fico stanu a takéto skratky tu sú. Ako sa vám tieto veci počúvajú?" spýtal sa jej priamo.

Adela chvíľu premýšľala. "Nemám pri tom žiadnu emóciu priznám sa. A snažím sa vyhodnocovať konkrétne veci, ale akože je to vtipné zľahka. Tak akože, nie že by som sa plieskala po stehnách od smiechu, ale... Mňa to nejak neuráža. Áno, vnímam, že sa to deje. Samozrejme, každý to najviac pociťuje na sebe a na svojom živote a ja mám vlastne to šťastie, že mne v živote nič nechýba a ja sa mám veľmi dobre," hovorí moderátorka úprimne.

"A tým pádom, viem, že sa hovorí o mnohých ľuďoch iných, ktorí - napríklad odborníci v rezorte kultúry, ktorí prichádzajú o svoju prácu a nie sú to ľudia, ktorí pôjdu moderovať eventy ako ja, ale sú to, čo ja viem, odborníci na pamiatky a nemajú kam ísť alebo dokonca sami sa postavia nejakej neprávosti a idú do toho rizika úplne čiernej diery, že podnikateľom sa u nás ťažšie podniká," menovala problémy bežných občanov.

Sama to však nedokáže vnímať do takej miery. "Toto všetko vidím, vnímam, ale myslím si, že pokiaľ to človek nezažíva úplne na vlastnej koži, že čo to presne znamená, tak to nemá ako preciťovať, len to počúvam aj z konkrétnych príbehov ľudí v mojom okolí, ktorí pracujú v nejakej inej brandži, v nejakej inej sfére. A zároveň sa snažím sústrediť na to, čo funguje alebo na tie projekty a aktivity, ktoré sa snažia priniesť nejaké svetlo do toho celého," vysvetlila, čo jej pomáha.

"Zároveň hovoríte, že sa na Slovensku cítite bezpečne a dobre," odpovedal jej moderátor. "Áno, je to opäť môj príbeh. Závisí to od toho aj že kde žijete, v akej komunite. Je jasné, že ja nežijem štandardný slovenský život, ale neznamená to, že necestujem po Slovensku alebo že nie som v kontakte s ľuďmi, ktorí žijú aj iné životy. Takže hovorím v tomto kontexte vždy o sebe," hovorí Vinczeová.

Má jasný pohľad na Slovensko. "Ale čo sa týka toho bezpečia, tak si myslím, že naozaj sme krajina kde, teraz to poviem tak pateticky, sa nemusíme úplne báť nechať deti sa hrať na ulici a na detských ihriskách, čo pre mnohých zahraničných návštevníkov je šokujúce. Ale otázka je, samozrejme, tiež dokedy, lebo to všetko jedno s druhým nejako súvisí. Všetko je v nejakom spoločnom balíku toho, nejakej miery agresie, hrozieb, možno z toho napätia, ktoré v tej spoločnosti celkovo je," dodala silné slová na záver.