Syn Zuzany Fialovej David o vlások unikol smrti: Dráma na Mont Blancu!

Syn herečky Zuzany Fialovej (50) David (27) je rodený dobrodruh. Na sociálnej sieti sa pochválil 14. augusta, že si splnil veľký sen a zdolal najvyšší vrchol Európy Mont Blanc. Výstup bol však veľmi nebezpečný a podľa jeho slov unikol smrti len o vlások. Celý príbeh prezradil pre Plus jeden deň.

Na sociálnej sieti zverejnil zábery zo svojej cesty. "Len o vlások uniknúť smrti a potom napriek všetkému zdolať vrchol po vyčerpávajúcom 11-hodinovom výstupe - to boli chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem. Môj sprievodca zostal vzadu s mojím priateľom, ktorý ochorel, zatiaľ čo ja som pokračoval ďalej," napísal k videu, ktoré nájdete nad článkom.

Vášeň k horolezectvu zdedil po svojom dedkovi Ivanovi Fialovi, ktorý bol preňho vzorom. Čo bolo preňho motiváciou pri tejto ceste? "Spoločná príprava s kamarátmi, zdieľanie zážitkov, cesta a príprava, pri ktorej som musel prekonávať samého seba a v neposlednom rade myšlienky na môjho deda, ktorý bol prvý horolezec z Československa na vrchole osemtisícovky a vôbec prvý horolezec z východnej Európy, keď v roku 1971 zdolal vrchol Nanga Parbatu," prezradil David pre Plus jeden deň.

Zdedil po ňom určité vlastnosti. "Rodina hovorí, že po dedovi mám vlastnosť, že keď si niečo zaumienim, tak tvrdohlavo spravím všetko, čo je v mojich silách a možnostiach, aby som to dosiahol. Do budúcnosti sa však chcem hlavne inšpirovať z jeho rozvážnosti, vďaka ktorej sa vždy z expedícií vrátil živý. Vedel totiž potlačiť svoje ego a vždy v situácii, ktorá by vážne zvýšila riziko straty jeho života, dokázal prerušiť výstup a vrátiť sa dole, nepreceňovať svoje sily a nezahrávať sa s prírodou," hovoril o svojom dedkovi.

Kamaráta zradilo počas výstupu zdravie. "Pri útoku na vrchol, keď sme začali výstup okolo 2.30 ráno, začal kamarát asi po 150 výškových metroch zastavovať a vracať, išlo asi o výškovú chorobu v kombinácii s vyčerpanosťou. Nedokázal som si predstaviť, že napriek tomu nezdolám vrchol. Mal som pocit, že sa na mňa dedo celý čas pozerá zvrchu a na vrchole v oblakoch ma tam čaká," opisoval výpravu David.

Čakal ich ešte nebezpečný úsek. "Približne 400 metrov pod vrcholom sa nachádza jeden veľmi strmý ľadový kopec, pod vrcholom ktorého, keď sa pošmyknete, padáte niekoľko sto metrov do údolia cez skaly a snehové bloky, ktoré môžu spustiť lavínu. Prežiť niečo také je takmer nemožné," vysvetlil.

Pozrel sa smrti do očí. "Bol som v strede, s jedným horolezcom nadviazaný lanom predo mnou a druhým nadviazaným za mnou. Horolezec, nadviazaný za mnou, stratil balans a padol na zľadovatený povrch. Niečo ma odrazu zozadu obrovskou silou trhlo, ďalší moment som už iba padajúc videl, ako okolo mňa letí človek nadviazaný predo mnou, a v tom momente som svoj čakan zaťal do ľadu a následne rýchlo mačkami pripevnenými na nohách kopol do ľadu," opísal neuveriteľný príbeh.

To však nebol koniec. "Pri tej obrovskej váhe dvoch ľudí (minimálne 170 kg) sa mi jedna mačka z topánky utrhla. Obrovským zázrakom a šťastím, že som tak rýchlo správne zareagoval, sme ostali všetci traja visieť na mojom čakane a jednej mačke. Sekundu neskôr by sme leteli do doliny, keďže by celý pád už nabral takú silu a momentu, že by sme na ľadovom povrchu nedokázali už zastaviť ani pomocou čakana," pokračoval.

Verí, že to nebolo len šťastie. "Myslím, že tam bola nejaká vyššia moc. Vždy, keď idem do nejakej nebezpečnej situácie, tak si beriem na krk krížik, na ktorý som si pred Mt. Blancom dal vygravírovať aj iniciály môjho deda,” prezradil. Aj napriek tomu, že unikol smrti o vlások, to neľutuje. "Bol to jeden z najlepších pocitov v mojom živote. Neplakal som, ale padol som na kolená, poďakoval hore a smial som sa od šťastia. Potom som sa postavil, pozdvihol nad hlavu môj čakan, pozrel do neba a pozdravil v duchu deda," opísal čarovné okamihy.

Rodina z jeho záľuby nie je nadšená. "Moja rodina ma v tomto, samozrejme, nepodporuje, pretože horolezectvo je, bohužiaľ, šport, v ktorom keď urobíte chybu, tak vás to môže stáť život. Určite by boli radšej, keby som sa venoval napríklad golfu. Navyše, moja mama má z detstva spomienky na to, ako vždy týždne a mesiace čakala, či sa jej otec vráti domov alebo nie. Teraz by sa tomu pri synovi určite rada vyhla," dodal na záver.