Verejnosť aj najbližší sa rozlúčili zo známou slovenskou osobnosťou! Prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička Oľga Feldeková odišla do umeleckého neba vo veku 82 rokov 6. decembra 2025. Rodina a priatelia sa s ňou lúčili v sobotu 13. decembra od 12:15 hod. v bratislavskom krematóriu. Omšu za zosnulú poviedol arcibiskup Róbert Bezák.

Na poslednú cestu Feldekovej hrala pieseň Ten zlodej čas od Hany Hegerovej. Milovaný manžel Ľubomír Feldek medzi prítomnými na rozlúčke nebol. Je pravdepodobné, že ťažko nesie stratu najdôležitejšej ženy života.

Medzi prvými sa na mieste poslednej rozlúčky v sobotu objavili dcéra Katka Šimurka Feldeková a vdova po Ladislavovai Chudíkovi, po nich politici Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda. Nasledovali Katarína Brychtová, Dominika Cibulková, Beáta Dubasová, Jozef Banáš, Michael Szatmary, diplomat Pavol Demeš, Janko Lehotský, Oliver Andrásy, Iveta Radičová a mnohí iní.

Pre média na Feldekovú zaspomínali zarmútení Andrásy aj Radičová. "Mala ozaj mimoriadny zmysel pre humor a na tých 64 rokov, či koľko boli spolu, oni boli úžasní pre mňa, úžasní," povedal s rozochveným hlasom scenárista a bývalý humorista na margo vzťahu glosátorky s jej manželom Feldekom.

"Dlhá spomienka, pretože ja si Olinku pamätám z čias, keď ešte pracovala ako redaktorka a organizovala súťaže pre mladých ľudí, tvorivých. Vedela o tom neuveriteľne rozprávať, najmä so záverom vždy - všetci sú výborní! Venovala sa im intenzívne, takže dlhé, dlhé roky. Odišla mi blízka priateľka, je mi to nesmierne ľúto," povedala smutne Radičová.

Oľga Feldeková sa narodila 28. marca 1943 v Martine, vyrastala na hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, medzitým (1960 - 1961) pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí). Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978 - 1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách).

Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982 - 1990), od roku 1990 bola opäť na voľnej nohe. Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex tempore, 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú.

Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela, slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka, pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 jej vyšiel román Kým som šťastný.