Koktejl.sk
Plachá tínedžerka (15) si vo svojej stolici všimla krv. Myslela, že by sa jej spolužiaci mohli smiať a tak si nahovorila, že sa asi predsa len nemá čoho obávať. Týždne však naďalej plynuli a jej život sa pomaly začal vymykať spod kontroly. Rapídne chudla a začínala byť taká unavená, že ledva zvládla vyjsť po schodoch. Nakoniec sa Molly zverila svojej mame. Tá však súhlasila, že jej dcéra sa pravdepodobne len príliš namáha na toalete. Až neskôr si uvedomili, že by mohlo ísť o niečo vážnejšie, píše The Sun.
„Bola som naozaj príliš zahanbená, aby som niečo povedala, takže som si to nejaký čas nechávala pre seba. Ale potom som začala byť unavená a nemohla som robiť svoje bežné činnosti. Predtým som behávala a hrala tenis, ale dospelo to do bodu, keď som nedokázala vyjsť ani po schodoch. Krv pribúdala a úbytok hmotnosti sa zvyšoval. A všetko sa to tak nejako zvrtlo," povedala Britka Molly.
Študentka sa čoraz viac uzatvárala do seba. Prestala sa stretávať s priateľmi zo strachu, že bude musieť ísť na toaletu. „Mala som úzkosť zo stretnutí s ľuďmi na verejnosti. Hlavne keď som nevedela, kde je toaleta, pretože som mávala pocit naliehavosti. Keď mi bolo treba, tak mi jednoducho bolo treba ihneď, a tak som sa za každú cenu vyhýbala spoločenským kontaktom," povedala.
Niekoľko mesiacov po prvých príznakoch sa Molly začali ľudia pýtať, či nemá poruchu príjmu potravy. Škola potom kontaktovala jej rodičov, aby sa podelili o svoje obavy. Zobrali dievčinu k lekárovi a po niekoľkých vyšetreniach v nemocnici sa dozvedeli, že Molly má ulceróznu kolitídu - zápalové ochorenie čriev (IBD).
„Nikdy som o tom nepočula. Pre celú moju rodinu to bola úplná novinka," priznala. Molly vyskúšala osem rôznych liekov, kým nakoniec našla jeden, ktorý jej vyhovoval. Celé mesiace nebola schopná žiť ako jej priatelia, čo sa skutočne podpísalo na jej duševnom zdraví. Ale po vyskúšaní domácej liečby, ktorú si podáva sama raz za dva týždne, má konečne väčšinu svojich príznakov pod kontrolou.
„Bola som veľmi športovo založená a veľmi ma mrzelo, že som sa mohla prísť iba pozerať, ale nemohla som hrať. To viedlo k úzkosti a depresii. Ovplyvnilo to aj moje štúdium. Zmeškala som veľkú časť posledného ročníka. Po návrate z nemocnice som sa pomaly mohla vrátiť k svojmu starému životu, ale vždy tu bola obava, či budem potrebovať ísť na toaletu. Teraz som však v podstate tým, kým som bol pred diagnózou. Stále pociťujem veľkú únavu ako príznak, ale okrem toho som úplne v remisii," povedala.
Molly chce teraz vyzvať ostatných, aby vyhľadali pomoc, ak spozorujú znepokojujúce príznaky, akým je napríklad krv v stolici. „Nebojte sa vyhľadať pomoc! Či už kvôli chorobe, alebo aj psychike. Skutočne som bojovala s úzkosťou a smútkom, ktorý prišiel s oplakávaním starého života, ktorý som stratila v dôsledku diagnózy. Ak sa obrátite k niekomu po pomoc, vždy sa niekto nájde," dodala.
Koktejl.sk
