Americký prezident Donald Trump v sobotu vylúčil zapojenie kurdských bojovníkov do vojny s Iránom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. „Vylúčil som to, nechcem, aby Kurdi zasiahli. Nechcem, aby Kurdi utrpeli zranenia alebo boli zabití. Máme dobré vzťahy. Sú ochotní zasiahnuť, ale ja som im povedal, že naozaj nechcem, aby zasiahli,“ povedal prezident USA novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One s tým, že Washington nechce, aby bola vojna ešte zložitejšia, než už je.
- Donald Trump odmietol zapojenie kurdských bojovníkov do prípadnej vojny s Iránom.
- Trump zdôraznil, že nechce, aby Kurdi utrpeli zranenia alebo zomreli.
Mnoho iránskych Kurdov žije v susednom Iraku kvôli systematickému prenasledovaniu vo svojej vlasti. Niektorí teraz vidia príležitosť zvrhnúť iránsku vládu a získať väčšiu ochranu a slobody, ak sa tam zmení vedenie.
Trump nedávno telefonoval s viacerými kurdskými vodcami. Denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na predstaviteľov americkej vlády informoval, že Trump zvažuje podporu irackých Kurdov v boji proti iránskemu vedeniu. Niektoré médiá uviedli, že Ústredná spravodajská služba (CIA) začala pred niekoľkými mesiacmi vyzbrojovať kurdské skupiny v tejto oblasti. Biely dom tieto správy odmietol ako nepravdivé.
V súvislosti so špekuláciami o zapojení kurdských milícií z Iraku do vojny v Iráne prezident severoirackého autonómneho regiónu Kurdistan Néčírvan Barzání zdôraznil, že si želá mier. „Región Kurdistan zostane základným pilierom mieru a nebude sa podieľať na konfliktoch alebo vojenských eskaláciách, ktoré ohrozujú život a bezpečnosť nášho obyvateľstva,“ uviedol Barzání vo vyhlásení.
Kurdi sú etnická skupina s odhadovaným počtom 30 miliónov ľudí, ktorí žijú predovšetkým v Iraku, Iráne, Sýrii a Turecku. Desaťročia bojovali za vlastný štát a dlho boli prenasledovaní a utláčaní v Iraku, Iráne a Turecku. Autonómna kurdská oblasť v Iraku bola zriadená po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna v roku 2003.
