Veľké trápenie Patrika Hermana: Niekedy nemám chuť žiť v tejto krajine... Smrť a obrovská bezmocnosť!

Patrik Herman od roku 2023 pracuje na relácii STVR Občan za dverami, v ktorej so svojím tímom pomáha ľuďom čeliacim rôznym životným výzvam. Predtým si získal popularitu v markizáckych projektoch Lampáreň a Reflex. S ťažkými osudmi občanov sa však stretáva aj v súkromnom živote.

Moderátor sa na sociálnej sieti zveril fanúšikom so svojím trápením. "Sú štyri hodiny v noci, a ja nedokážem spať... čaká ma náročný deň a ja mám v hlave totálny zmätok a tlak," na úvod uviedol vo štvrtok na svojom facebookovom profile. "Dlho som sa neozval. Odmlčal som sa začiatkom roka, lebo som prestal vidieť zmysel toho, čo robím... dokolečka-dokola som písal o tom, čo som si myslel, že je užitočné a dôležité... a jedného dňa som akosi rezignoval," otvorene priznal.

Následne sa podelil s trpkou skúsenosťou, ktorá ho hlboko zasiahla. "Pred niekoľkými hodinami som si na stretnutí v IP-čku (organizácií mladých psychológov, ktorí podávajú pomocnú ruku mladým ľuďom v ťažkých životných situáciách na prahu života a smrti) vypočul vystúpenie matky 15-ročného chlapca. Matky, ktorá urobila všetko, čo urobiť mohla a všetko, čo urobila, urobila správne, aby svojho syna zachránila... v absolútnom tichu, bez dychu, aj so slzami v očiach sme všetci počúvali detaily o tom, ako nikde a u nikoho pomoc nenašla," rozpovedal príbeh ženy s ťažkým osudom.

Podľa jeho slov nedostala pomoc pre syna, ktorú tak potreboval. "Krok za krokom detaily o tom, ako systém v tejto krajine deň za dňom zlyhával. Ako chorá je táto krajina, v ktorej matka dieťaťa chodí kolenačky od dverí k dverám a systém ju nechápe, ignoruje, nemá na ňu a jej syna čas. A to bol vzácny prípad, keďže jej syn si pomoc sám pýtal, spolupracoval, chcel vedieť, čo sa s ním deje, volal o pomoc spolu so svojou mamou," poznamenal bývalý markizák.

Zdá sa, že mali ťahať za kratší koniec. "Preťažení psychológovia aj psychiatri, zničení systémom, nedostatkom odborníkov a náporom ľudí volajúcich o pomoc a na druhej strane matka s chlapcom, ktorí sa dočkajú ledva 15 minútovej terapie s tými istými otázkami, v ktorom si ročníku a čo budeš robiť cez víkend a ďalšie termíny v nedohľadne... potrebovali pomoc hneď, tu a teraz, neprišla," zdôraznil so smútkom.

Vzápätí vyjadril svoje dojmy zo Slovenky, ktorá prišla o svojho potomka. "Obdivoval som tú ženu, že niekoľko mesiacov po smrti syna nabrala odvahu verejne prehovoriť. Skoro som sa zbláznil, keď vyslovila, že by najradšej odišla za svojím synom. Rozhodla sa svoj zvyšný čas na tomto svete venovať tomu, aby všetkým otvorila oči... aby ukázala, ako systém tragicky zlyháva, ako je vážne pokazené niečo v tejto krajine a treba s tým niečo robiť, lebo človek sa ani nenazdá a nabudúce to môže byť jeho dieťa," obáva sa Herman.

Slová neznámej ženy mu zneli v hlave aj počas noci. "Bola to veľmi silná spoveď a nedá mi spať... v bledo-ružovom sa s takýmito príbehmi stretávam denno-denne v práci, aj mimo nej, ale vystúpenie tej ženy mnou silno otriaslo... tá bezmocnosť, tá ľahostajnosť systému, ktorú zažila na vlastnej koži a ktorá ju obrala o syna (a vzápätí sa v rozhovoroch s čajom v ruke len-tak dozviete, ako nejaký úradník len-tak vyškrtol zo zoznamu jednu psychologickú službu pre deti a mladých. Psychológovia, ktorí ju poskytovali, úplne bezmocní, ani netušia prečo)," upresnil zlyhanie štátu.

Napokon vyjadril svoje pocity v spojitosti s fungovaním našej krajiny. "Mňa ešte neprešla chuť žiť, ale niekedy nemám chuť žiť v tejto krajine... ale keď si opäť spomeniem na túto ženu... áno, treba stále hovoriť, hovoriť hlasno, keď treba a neprestať sa usilovať opraviť, čo sa v tejto spoločnosti, krajine, "clovečenstve" pokazilo," vyzval ľudí. Moderátor sa zároveň rozhodol upozorniť na občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje bezplatnú psychologickú pomoc mladým ľuďom v krízových situáciách.

"Priatelia, ak bude vaše dieťa, teeneger, mladý človek potrebovať pomoc, skúste sa obrátiť na IPčko... možno to bude vaša posledná nádej a možno jediná nádej... a možno v momente, kedy IP-čko budete potrebovať, možno ešte bude existovať... lebo tí, ktorí o tom rozhodujú, vedia doceniť tému duševného zdravia iba vtedy, keď krajinou otrasie nejaká veľká tragédia a oni potrebujú budiť zdanie, ako im na ľuďoch záleží," vyčítal vládnym a ústavným činiteľom.

"Som vďačný tej žene, že ma nakopla. Som späť a hádam vám nebude prekážať, ak vás budem znova otravovať mojimi príspevkami, ktorými chcem iba jediné - pomôcť opravovať veci, ktoré sa pokazili, aj za cenu, že netuším, či to má širší zmysel... možno stačí, že vy viete, o čom píšem a prečo to píšem. Dávajte na seba a svojich blízkych pozor," dodal.