Desivý status Feldekovej: Manželstvo bol omyl! Chcem žiť, kým sú tu moji rodičia...

Šansoniérka, herečka, matka, manželka, performerka a dcéra známeho básnika a spisovateľa Ľubomíra Feldeka a prozaičky, novinárky, scenáristky a dramaturgičky Oľgy Feldekovej. To všetko je Katarína Feldeková (45), ktorá si počas svojho života prešla mnohými úskaliami. Okrem biopolárnej poruchy a cukrovky, ju v minulosti trápili aj muži.

Nevydarené vzťahy mala už v mladosti. Kvôli jednej zo svojich prvých lások dokonca prespávala rok na ulici. Neskôr sa dala dokopy s rómskym huslistom Norbertom Sarkőzym, no ani napriek tomu, že mu porodila dcérku Aničku, ich vzťah nevydržal.

V roku 2014 zase zažila incident, pri ktorom takmer prišla o život. Jej švagor Jozef si chcel vziať svoju dcéru, no tá s ním odísť nechcela. „Zobral sekeru. Chytil Katku za kabát, ona sa mu vyšmykla, on sekol, ale netrafil hlavu a rozťal jej kabát,” povedal v tom čase zdroj týždenníka Plus 7 dní. Dcéra Feldekovcov tak len o vlások unikla smrti.

Svadobné zvony sa jej rozozvučali len nedávno. Po 12 rokov spolužitia v jednej domácnosti povedala áno saxofonistovi a flautistovi Richardovi Šimurkovi. Dvojica sa spolu ukázala aj na oslave narodenín jej otca a nič nenasvedčovalo tomu, že by to medzi manželmi neklapalo, píše spomínaný magazín.

Potom však prišiel nečakaný status na sociálnej sieti. Ten na niekoľko hodín rozprúdil bujarú diskusiu, no následne ho Katarína zmazala. „Chcem žiť, kým sú tu moji rodičia. Keď tu nebudú, nemám dôvod. Sú to najlepšie, čo som v živote stretla. A moja dcéra Anička je úžasná a samostatná baba. Manželstvo bol omyl. Kiež by som sa v živote so žiadnym chlapom nestretla,“ znelo v spomínanom statuse.

Komentujúci ju nabádali, že má žiť pre dcéru, no na to im odpísala, že „Aničke neublíži, ale druhý raz by si rozmyslela, či si na krk zavesí nejakého muža“ a dodala, že je na dne.

O svojej bipolárnej poruche, ale aj o pobyte na psychiatrii, porozprávala v podcaste denníka Sme Ľudskosť. Všetko sa začalo pred mnohými rokmi, kedy Katarína prežívala obrovské tlaky v pracovnej oblasti, neskôr však veci nabrali rýchly spád a všimla si, že s ňou nie je niečo v poriadku.

Po hospitalizácii na psychiatrii sa však u Katky naďalej rozvíjali mániodepresívne stavy. Mániu označila za veľký stav eufórie, ktorý bol však podporovaný agresivitou. Po nejakom čase však padla do ďalšieho extrému, ktorý bol opakom euforickej mánie. „Rozmýšľa som len nad tým, ako by som odišla z tohto sveta, aká som zbytočná a ako moja existencia iba prekáža iným ľuďom. Bola som o tom tak presvedčená, že keď umriem, že tí príbuzní a priatelia budú chvíľočku smutní, ale vlastne nakoniec to bude tak, že sa im uľaví, keď tu nebudem,“ vyznala sa o hrozných okamihoch, ktoré musela prežívať.

Svoj život sa snažila ukončiť množstvom liekov a fľašou vína. V poslednej chvíli však zapla počítač a o druhej ráno napísala na sociálnu sieť odkaz, že sa lúči. Našťastie, si to ešte ľudia stihli prečítať a privolali pomoc.