Na prvý pohľad sa zdá život herečky Zdeny Studenkovej (70) úplne idylický. V detstve si ale vytrpela svoje, keď jej otca odvliekli do väzenia. O tejto etape prehovorila v roku 2017 v relácii Českej televízie 13. komnata. Súviselo to s procesom so skupinou Edelweiss, teda špeciálnou nemeckou vojenskou jednotkou, ktorá bojovala proti partizánom. Jej otca Gustáva († 87) nakoniec prepustili na amnestiu.
Rodáčka z Bratislavy mala len deväť rokov, keď sa jej život úplne zmenil. „Otec bol vo väzení od roku 1963 do roku 1968. Pamätám si, že raz v noci si preňho prišli muži v kožených kabátoch, odviedli ho a potom sme o ňom s mamou tri mesiace nepočuli. Falošne ho odsúdili za jeho minulosť,“ otvorila tému Studenková.
Rok po návrate jej otca z väzenia to ešte išlo dobre, ale potom sa začali výsluchy o tom, čo s mamou Gertrúdou († 83) tých päť rokov robili. „Viedlo to len ku konfliktom a hádkam. A ja som to už nemohla vydržať. Otec bol vonku, ja som si splnila svoju povinnosť, mama si splnila svoju povinnosť a potom sa rozhodla. Zbalila si kufor a išli sme do podnájmu,“ spomínala. Neskor sa jej rodičia rozviedli a Gustáv si založil novú rodinu. „Pribudol mi nevlastný brat. Síce sme sa aj kontaktovali s tým otcom, nie veľmi často, ale on nebol už potom veľmi zhovorčivý. Myslím, že ho úplne zlomili.“
Legendárna herečka priznala, že si nevie a ani nechce predstavovať, čo sa s otcom dialo v base v 60. rokoch. „Keď sme chodievali na návštevy, tak nám hovoril, že na izbe ich bolo nejakých 50 a bola tam jedna piecka na kúrenie v rohu. Nechcem si predstaviť čo prežíval, pretože politickí väzni boli zakaterizovaní do prvej nápravno-výchovnej skupiny s vrahmi, čiže najťažšia basa," vysvetlila.
„Občas sme s mamou cestovali a ona povedala: ‚V tejto nemocnici otec ležal, keď oslepol.‘ Potom sme išli niekde inde a zase povedala: ‚V tejto nemocnici otec ležal, keď zhltol lyžicu, aby sa dostal na operáciu,‘ a takéto veci... Môj otec písal mame listy a ona ich schovávala, ale ja som povedala, že ich nikdy nechcem čítať. Nechcem stratiť ilúzie. Pre mňa bol môj otec, keď som bola decko, miláčik. Bol to človek, ktorý bol veselý, ktorý rád spieval, rád sa zabával. On bol rozšafný, bol bohém. Nechcem stratiť tieto ilúzie, nechcem vedieť, aká je pravda,“ zakončila Studenková.