03. jan. 2025 o 06:00
jž, Koktejl

Srdcervúce slová vnuka Svetozára Drobu († 82): Posledné chvíle pred dedovou smrťou

placeholder
Richard Mažonas a jeho dedo, forenzný psychiater a súdny znalec Svetozár Droba.
Zdroj: Instagram/mvp_mazonas

Pán Svetozár Droba naposledy vydýchol obklopený svojimi najbližšími.

Domáce promi
03. jan. 2025 o 06:00
Srdcervúce slová vnuka Svetozára Drobu († 82): Posledné chvíle pred dedovou smrťou

Pán Svetozár Droba naposledy vydýchol obklopený svojimi najbližšími.

Milovníkov krimi podcastu Vražedné psyché zasiahla krátko po Vianociach smutná správa. V noci z 24. na 25. decembra vo veku 82 rokov zomrel psychiater a súdny znalec Svetozár Droba. Podcast založil jeho vnuk Richard Mažonas, s ktorým v každej časti viedol zaujímavé rozhovory o kriminálnych príbehoch. V novej časti Vražedné psyché Richard prvýkrát prehovoril o jeho smrti a poslal svojmu dedovi srdcervúci odkaz do neba.

"Dnes nebudeme analyzovať prípady ani otvárať témy duševného zdravia tak, ako ste zvyknutí. Táto epizóda je iná, je poďakovaním za tú neuveriteľnú cestu, ktorú sme spolu s týmto podcastom prešli, spomienkou na človeka, ktorý bol jeho srdcom, na môjho deda, doktora Svetozára Drobu. Keď sme začínali, ani vo sne by mi nenapadlo, aký veľký vplyv bude mať tento projekt na nás oboch, na mňa aj na deda a aj na vás, našich poslucháčov," povedal Richard na úvod.

Mažonas bol študentom práva a miloval zahraničné krimi podcasty. Ako v minulosti prezradil, v dobe, keď premýšľal, čo bude robiť v budúcnosti, mu napadlo vytvoriť vlastný podcast. Nahral prvú časť, no niečo mu tam chýbalo a vtedy sa pozrel na svojho deda, ktorý sa práve kúpal v bazéne.

"Pamätám si, ako som ho jedného letného večera vytiahol zo záhrady a povedal mu, mám taký projekt, kde potrebujem tvoju pomoc. Dedo bez zaváhania odpovedal - samozrejme - a od tej chvíle sa začala písať história Vražedného psyché," spomínal.

Pán Droba dokázal zložité témy vysvetliť tak, aby im porozumel aj bežný človek, a preto si ho verejnosť veľmi rýchlo obľúbila. "Vďaka podcastu sa stal doslova hviezdou, ľudia sa s ním fotili, pýtali si podpisy, ďakovali mu za jeho prínos a hoci to dedo bral s humorom, tieto interakcie ho úprimne tešili. Psychiatrii venoval celý svoj život a možnosť popularizovať ju cez podcast vnímal ako čerešničku na vrchu svojej kariéry," pokračoval Richard.

"Práve dedov pohľad na svet a jeho jedinečné posolstvo povzniesli náš projekt na ďalšiu úroveň. Vražedné psyché nie je len krimi podcast, je to dedov odkaz. Môj dedo, Svetozár Droba, nebol len skvelý psychiater a odborník, ale aj človek s obrovským srdcom a správny chlap. Jeho životné poslanie pomáhať druhým nepoznalo hraníc, dokázal v ľuďoch vidieť vždy to najlepšie, to dokazujú aj mnohé z našich epizód. Nikdy nikoho neodmietol a vždy bol pripravený podať pomocnú ruku, aj keď to častokrát znamenalo obetovať svoj čas a pohodlie," hovoril Mažonas.

Pán Droba považoval svoju prácu za poslanie. "Pamätám si, ako sme neraz museli odložiť naše nahrávanie preto, že niekto z jeho pacientov potreboval pomoc. Dokonca aj počas Štedrého dňa vo svojich posledných chvíľach odpovedal na telefonáty od svojich pacientov aj vo svojich snoch, keď už hranica medzi realitou a predstavami bola hmlistá, pokračoval vo svojej misii, analyzoval, diagnostikoval a nachádzal odpovede na otázky, ktoré mu život predkladal. To všetko s úsmevom na perách," opísal jeho posledné chvíle.

"Dedo bol človekom, ktorý miloval život a žil ho naplno, jeho humor a obľúbená fráza: "Pracuj tela, bude z teba vôl," nám navždy zostanú v pamäti. Táto múdrosť vystihovala jeho filozofiu, že v živote nič hodnotné neprichádza bez úsilia. Bol zásadový a nikdy sa nepoddal nespravodlivosti. Stál za tým, čo považoval za správne, aj keď to bolo častokrát náročné. Zároveň vedel oceniť aj drobné radosti. Dedo miloval džezovú hudbu, dobrú kávu, večery s pohárom vína a zdieľané chvíle s blízkymi," spomínal vnuk.

Pán Droba by mohol byť vzorom pre nejedného muža. "Dedo bol skutočným džentlmenom, ozvenou doby, ktorá už dnes neexistuje. Jeho pozdrav - ručičky bozkávam, či otvorenie dverí pre dámy, boli pre neho samozrejmosťou. Jeho elegantné vystupovanie a úcta k druhým boli príkladom toho, akým vzácnym človekom v skutočnosti bol," hovoril o zvykoch svojho zosnulého deda.

"Na záver by som chcel povedať len jedno. Dedo by určite nechcel, aby sme boli smutní. Bol večný optimista a veľký srandista, ktorý dokázal nájsť humor aj v tých najťažších chvíľach. Žil krásny, naplnený život, ktorý bol plný lásky úspechov a radosti. A práve preto, keď na neho budeme spomínať, spomeňme si s úsmevom na jeho smiech, na jeho vtipy. Všetko dobré, čo nám dal dedov odkaz, tu zostáva s nami aj naďalej. A ja vám sľubujem, že budem pokračovať v jeho šírení, pretože viem, že by si to dedo prial," dodal Richard na záver.