Koktejl.sk
Pivná depresia však nenastáva len po nadmernej konzumácii piva. Hrozí viac po tvrdom alkohole a bublinkách. Kto sa chce nepríjemnému psychickému stavu vyhnúť, nemal by sa opíjať vôbec. Niektorí ľudia sa snažia túto úzkosť znova prepiť, čím sa ale dostávajú do démonickej špirály alkoholizmu.
Neurológ David Nutt z Londýnskej univerzity sa dlhodobo zaoberá vplyvom alkoholu na nervovú sústavu. Varuje tiež pred alkoholom sýteným oxidom uhličitým, ktorý sa rýchlejšie vstrebáva do krvi, rýchlo navodzuje opitosť a podporuje silnejšiu poalkoholovú úzkosť.
Profesor Nutt tvrdí, že čím rýchlejšie sa človek cíti opitý, tým intenzívnejšie môže pociťovať ráno úzkosť. Koktejly sú nabité sladkými sirupmi a šťavami a zmesou niekoľkých druhov alkoholu a taktiež výrazne zvyšujú riziko vzniku úzkosti počas opice. Samozrejme veľmi rizikové je aj pitie tvrdého alkoholu – poldecákov – alebo ich kombinácia s perlivým nealko nápojom.
„Víno má upokojujúci účinok. Dočasne zvyšuje našu náladu zvýšením serotonínu a dopamínu a ďalších neurotransmiterov v mozgu, ale akonáhle tieto chemické látky zvyšujúce náladu po pití poklesnú, dochádza k vzniku pocitu úzkosti,“ vysvetľuje profesor Nutt. Najbezpečnejšie je dať si jedno pivo alebo dve deci ľahšieho vína. Po tomto množstve na druhý deň nehrozí žiadna úzkosť.
Alkohol je zradný v tom, že krátko po tom, čo dorazí do mozgu, spúšťa uvoľňovanie nervového prenášača GABA, ktorý má relaxačný účinok. To znamená, že znižuje úzkosť a tiež inhibuje excitačný hormón zvaný glutamát, čo ďalej podporuje relaxáciu. Tieto účinky však odznejú pomerne rýchlo a po niekoľkých hodinách mozog zažije opačný účinok: dramatický pokles GABA a nárast glutamátu vyvolávajúceho úzkosť. Veľa ľudí si preto znova naleje. A prepadne alkoholizmu.
Koktejl.sk
