Za vraždu trojročnej dcéry a pokus o vraždu päťročného syna vymeral vo štvrtok Krajský súd v Plzni ich dvadsaťosemročnej matke z Karlových Varov výnimočný trest 22 rokov väzenia vo väznici so zvýšenou ostrahou. Rozsudok nie je právoplatný. Podľa súdu žena tento rok v apríli pobodala kuchynským nožom s dvadsaťcentimetrovou čepeľou najskôr svojho syna a potom zabila svoju dcéru. Chlapec jej útok prežil. Žene tiež súd uložil zaplatiť otcovi detí a dvom preživším deťom odškodné celkovo 1,7 milióna korún.
Prokurátor pre ženu navrhoval trest 22 rokov väzenia. Obhajca, ktorý spochybnil plnú príčetnosť obžalovanej, navrhol, aby bola prípadne potrestaná iba za zabitie, a to mimoriadne zníženým trestom v trvaní tri až päť rokov.
Tragédia sa stala 16. apríla popoludní v byte na jednom z karlovarských sídlisk, kde obžalovaná žila od januára s partnerom a tromi malými deťmi. Práve v ten deň sa mala žena s rodinou kvôli neplateniu nájmu z bytu vysťahovať, zaznelo na súde. Jej partner vypovedal, že o tom nič nevedel. Tesne pred tým, ako si majitelia bytu prišli pre kľúče, žena podľa súdu v spálni bytu zasadila synovi najmenej päť bodných rán a potom svojej dcére najmenej deväť bodných rán. Rany smerovala výlučne na krky detí. Dievča na mieste zomrelo, vážne zranený chlapec prežil. Tretie dieťa, šesťtýždňového chlapca, žena nezranila.
Obžalovaná sa k útoku priznala, odmietla ale úkladný motív. Uviedla, že deti milovala. Pre dlhy a ťažkú finančnú situáciu rodiny zaťaženej konkurzom bola podľa svojho vyjadrenia vo veľkom strese a nevedela situáciu riešiť. Obávala sa vraj, že s deťmi nebude mať kam ísť, nebude pre nich mať zabezpečenie.
Podľa súdu vyhodnotila subjektívne svoju situáciu a rozhodla sa zabiť dve z troch svojich detí. Konala racionálne, systematicky, logicky, neodradilo ju ani to, keď videla zranenie na synovi, povedala sudkyňa Lucie Bočková. To, že chlapec nakoniec matkin útok prežil, nebolo ovplyvnené jej konaním, ale zhodou okolností.
Znalci uviedli, že žena má histriónsku poruchu osobnosti, správa sa emotívne, iracionálne. Jej konanie označili ako egocentricky poňaté riešenie ťažkej situácie. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase činu boli podľa nich ale zachované. "Nemôžem sa stotožniť s tým, že jej situácia bola bezvýchodná. Jej sestra jej ponúkla, že môže bývať u nej. Obžalovaná ale vzala osud svojich detí do svojich rúk a rozhodla, že jedno bude žiť a dve žiť nebudú. A ako sa rozhodla, tak urobila," povedal prokurátor. Žena sama pripustila, že nechala žiť len najmladšieho syna, pretože si v budúcnosti nebude nič pamätať. Podľa svojich slov ale nechcela, aby sa staršie dve deti museli pozerať na to, ako sa z nich stávajú bezdomovci.
Jej obhajca tvrdil, že žena v dôsledku svojej osobnostnej poruchy nie je schopná vidieť svet inak ako svojím vnímaním a nie je schopná hľadať a nachádzať realistické riešenia. Činu sa podľa neho dopustila v stave silného rozrušenia, zmätku, strachu a zníženej príčetnosti. "Jej pohnútka bola úplne sebecká. Nebola v bezvýchodnej situácii. Bola v situácii, keď sa nerealizovali jej predstavy. Bola veľmi tvrdohlavá a keď zistila, že sa nebudú realizovať jej predstavy, tak si povedala, že všetkým ukáže, "uviedla sudkyňa.