Koktejl.sk
Slovenský herec Roman Luknár, známy ako hviezda seriálov Panelák či Za sklom, má za sebou dekády úspešnej kariéry nielen doma, ale aj v Španielsku. Hoci ho momentálne diváci vídajú na obrazovkách televízie Markíza v seriáli Pán profesor, jeho pracovné tempo sa výrazne zmenilo. V otvorenom rozhovore pre portál 360 priznal, že k zásadnému obmedzeniu aktivít ho prinútili vážne zdravotné problémy.
Obľúbený umelec prelomil mlčanie a otvorene prezradil, že už roky zvádza boj so sklerózou multiplex. Toto nevyliečiteľné ochorenie nervového systému sa o slovo prihlásilo nečakane a mimoriadne agresívne, čo od základov zmenilo jeho každodennú existenciu. „Prišiel rok 2020, padol som na zem a nevedel som chodiť,“ opísal bez okolkov dramatický moment, ktorý ho zastihol nepripraveného.
Skutočný šok však na neho čakal až v nemocnici, kde si z úst primára vypočul mrazivý ortieľ. Ten mu mal krutú pravdu oznámiť bez akýchkoľvek príkras. „Primár mi povedal: 'Máš roztrúsenú sklerózu. To máš už takých dvadsať rokov, ale ty si o tom nevedel. Tak ti to teraz oznamujem a to už bude len horšie a horšie',“ citoval jeho slová.
Zmätený Luknár sa pokúšal vstrebať krutú realitu. „Spýtal som sa, že ako horšie? Čo to znamená?“ zaujímal sa o svoju budúcnosť, no odpoveď lekára bola mrazivo priama. „To už pôjdeš z toho vozíka polohovať a potom už dovidenia," vysvetlil bez akejkoľvek empatie. Takúto definitívnu prognózu odmietal prijať.
Napriek pesimistickým vyhliadkam sa po pár rokoch opäť ozval tomu istému doktorovi. „Ty žiješ? Ja som ti dával tak 6 až 9 mesiacov!“ povedal mu s veľkým prekvapením. Hoci mu medicína nedávala veľa nádejí, dokázal, že sila mysle a vnútorné nastavenie dokážu zázraky.„Povedal som mu, že si aj každé ráno zatancujem,“ poznamenal s pobavením.
Podľa vlastných slov sa dokonca cíti lepšie než pred dvadsiatimi rokmi. Kľúč k vnútornému pokoju našiel v domácom ústraní a v selektovaní podnetov, ktoré prijíma. „Nikam nechodím a tým pádom, čo moje oko vidí, čo moje ucho počuje, to spracuje moje vedomie a dáva do riečišťa, kde sa delia naše bunky, takú chémiu - buď dobrú alebo zlú. A tým, že som doma zavretý so svojím psíkom, tak som spokojný,“ objasnil s jemným úsmevom.
Kedysi vyťažený herec, ktorý išiel z projektu do projektu, dnes vníma svetlá reflektorov s veľkým nadhľadom. Svoje priority si upratal jasne a bez zbytočného sentimentu. „Ak sa niekde objavím, tak skôr preto, aby som mal na živobytie,“ priznal bez príkras. Aj keď patril k najžiadanejším tváram pred kamerou, dnes mu stačí oveľa menej. „Nemám potrebu hrať hlavné postavy,“ dodal.
Koktejl.sk
