Koktejl.sk
Aj keď sa ľudstvu podarí zastaviť globálne otepľovanie na úrovni jeden a pol stupňa Celzia, hladina oceánov a morí bude stúpať ešte niekoľko storočí. Vyplýva to zo štúdie z roku 2021, na ktorej sa podieľali odborníci z Princetonskej univerzity a Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov. Informovala o tom agentúra AFP.
„Zhruba päť percent svetovej populácie dnes žije na pevnine, ktorú v nasledujúcich rokoch či desaťročiach zaplaví voda. Ide o dôsledok produkcie oxidu uhličitého, ktorý do atmosféry vypustila ľudská činnosť,“ hovorí vedúci autor štúdie Ben Strauss, podľa ktorého sa môžu pre takmer pol miliardu obyvateľov planéty stať novým domovom mestá pripomínajúce močiare. Ak sa globálna teplota podľa neho zvýši len o pol stupňa, scenár „močiarnych miest“ stále hrozí 200 miliónom ľuďom.
Z oboch scenárov je zrejmé, že stúpanie hladín oceánov a morí najviac zasiahne Áziu. V pomyselnej zóne ohrozenia leží deväť obrovských metropolitných oblastí. Vedci konkrétne spomínajú krajiny ako Vietnam, Čína, India a Indonézia. Týmto štátom hrozí „rozsiahla devastácia“ spôsobená klimatickými zmenami.
Väčšina prognóz hovorí o tom, že hladina oceánov a morí stúpne o pol metra až jeden meter. Podľa vedcov to bude závisieť od toho, ako rýchlo sa znížia (alebo zvýšia) emisie. Podľa vedcov však hladina rozsiahlych vodných plôch bude stúpať aj po roku 2100 – bez ohľadu na to, ako rýchlo sa budú znižovať emisie skleníkových plynov. Vedci napriek ponurým zisteniam stále dodávajú, že je potrebné znížiť emisie CO2. Web climatecentral.org zverejnil mapu roku 2050, na ktorej vidno najviac ohrozené oblasti.
„Sme na tom zle, ale nikdy nie je neskoro na to, aby sme sa zlepšili... Rozdiel, ktorý môžeme dosiahnuť, je obrovský... Je takmer isté, že moria budú vo svete teplejšom o 1,5 stupňa Celzia stúpať pomalšie ako vo svete, ktorý bude teplejší o 2 stupne Celzia,“ myslí si Strauss.
Národné prísľuby znižovania emisií podľa parížskej klimatickej dohody z roku 2015 by v prípade ich dodržania stále ohriali Zem do roku 2100 o 2,7 stupňa Celzia. Ak by úsilie o zníženie produkcie skleníkových plynoch ochablo, celková globálna teplota by sa mohla zvýšiť až o 4 stupne Celzia.
Varovania z Holandska
Holandskí experti v októbri 2021 vyhlásili, že krajina môže v dôsledku klimatických zmien čeliť ešte väčšiemu zvýšeniu hladiny mora, ako sa pôvodne predpokladalo. Varovanie vydal Kráľovský holandský meteorologický inštitút (KNMI). Správu priniesla agentúra AP.
KNMI uviedol, že ak sa emisie skleníkových plynov neznížia, hladina mora pozdĺž holandského pobrežia by sa mohla do roku 2100 zvýšiť o 1,2 metra. Ak sa topenie antarktických ľadovcov ešte zrýchli, hladina mora by sa do konca storočia mohla zvýšiť až o 2 metre.
„Doba, keď sme boli schopní kontrolovať vodu, pevninu a pôdu po svojom, je minulosťou. Holandsko sa nezaobíde bez drastickej voľby,“ povedal Rogier van de Sande, ktorý je riaditeľom úradu vodného hospodárstva.
Holandsko berie dôsledky klimatických zmien vážne, pripomína AP. Vyše tretina územia krajiny totiž leží nižšie, ako je hladina mora. Nízko položené Holandsko chránia tisícky kilometrov rôznych hrádzí a valov pozdĺž riek aj pobrežia. Bez týchto opatrení by časť krajiny zaliali vody Severného mora, ale aj Rýna, Másy a Šeldy.
ĽADOVÝ PRÍKOV GRÓNSKA PRIŠIEL ZA 20 ROKOV O VODU, KTORÁ BY ZATOPILA USA
Rozsiahly ľadový príkrov Grónska prišiel za uplynulých 20 rokov o také množstvo ľadu, že voda z neho by stačila na zatopenie celého územia Spojených štátov do výšky pol metra. Vyplýva to z najnovšieho výskumu, ktorého výsledky zverejnili dánski vedci, informovala v utorok agentúra AFP. Podnebie v Arktíde sa otepľuje rýchlejšie než kdekoľvek inde na Zemi, pričom topenie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti hlavným faktorom stúpania hladiny svetových oceánov.
Od začiatku príslušných meraní v roku 2002 ľadový príkrov Grónska, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska, prišiel o približne 4700 miliárd ton ľadu. To predstavuje 4700 kubických kilometrov vody, čo prispelo k zvýšeniu hladiny svetových oceánov o 1,2 centimetra. Postihnuté je najmä západné pobrežie Grónska. Zrýchľujúce sa topenie ľadovcov pri pobreží Grónska je podľa vedcov možné vysvetliť otepľovaním Severného ľadového oceánu. Grónske ľadovce momentálne ustupujú šesť- až sedemkrát rýchlejšie než pred 25 rokmi.
Podľa klimatológov viaže ľadový príkrov Grónska dostatok vody na to, aby sa hladina oceánov zdvihla o viac ako sedem metrov, pričom ľadový príkrov Antarktídy obsahuje dostatok vody na vzostup ich hladiny až o takmer 50 metrov. Rozsah arktického morského ľadu, ktorého jej topenie nemá na hladinu oceánov žiadny vplyv, sa tiež značne zmenšil a každých desať rokov stráca takmer 13 percent svojej priemernej plochy.
Koktejl.sk
