Tragický príbeh za najstrašidelnejšou fotografiou ženy ležiacej na posteli: KTO jej to urobil?! FOTO

ZÁBERY NIE SÚ VHODNÉ PRE CITLIVÉ POVAHY

V druhej polovici 19. storočia sa odohral jeden z najhrozivejších príbehov, ktorý sa týkal Francúzky menom Blanche Monnier. Po tom, čo sa zamilovala do muža s nižším postavením, ju totiž matka zavrela do izby, kde žila 25 rokov len zo zvyškov jedla. Ako informoval portál LADBible, polícia ju po desaťročiach našla v tme, vyhladovanú a obklopenú vlastnými výkalmi.

Blanche sa narodila v roku 1849 do zámožnej rodiny Monnierovcov. Jej otec Charles-Émile bol dekanom literárnej fakulty a bol považovaný za kľúčového predstaviteľa miestnych umeleckých organizácií. Jeho manželka Louise bola známa svojou charitatívnou činnosťou a tým, že žila v súlade so svojím spoločenským postavením. Rodina však viac ako 25 rokov skrývala desivé tajomstvo, aby si zachovala dobrú povesť.

Mladá Francúzka sa vo veku 27 rokov zamilovala do právnika z robotníckej triedy Victora Calmiela, ktorý sa jej matke zdal nevhodný, pretože bol na mizine. Aj keď ju žiadala, aby okamžite ukončila tento románik, Blanche sa odmietla vzdať svojho partnera a postavila sa proti Louise. To nakoniec viedlo k jej nespravodlivému a nechutnému trestu.

Louise s pomocou svojho syna Marcela v roku 1876 zavrela Blanche do podkrovnej izby bez svetla, hygieny a kontaktu s ľuďmi. Viac ako 25 rokov zostala priviazaná k špinavému matracu v tme, kde ležala vo vlastných výkaloch. Aby sa udržala pri živote, bola nútená žiť zo zvyškov jedla.

Monnierovci sa domnievali, že sa o zmiznutí ich dcéry nikto nedozvie. Hoci sa niektorí miestni obyvatelia začali vypytovať, povedali im, že vycestovala do zahraničia, aby mohla študovať. Zlom nastal v máji 1901, keď parížskemu generálnemu prokurátorovi prišiel anonymný list, v ktorom stálo: "Mám tú česť informovať vás o mimoriadne závažnej udalosti. Hovorím o istej starenke, ktorá je zavretá v dome madam Monnierovej, napoly vyhladovaná a už dvadsaťpäť rokov žije na hnijúcej podstielke a vo vlastnej špine."

Prokurátor o prípade okamžite oboznámil políciu, ktorá navštívila dom Monnierovcov. Keď príslušníci zacítili hnilobný zápach vychádzajúci zo zamknutej podkrovnej miestnosti, vedeli, že je tam niekto zavretý. Vo vnútri našli vtedy už 52-ročnú Blanche, ktorá bola nahá, vychudnutá, mala dlhé neostrihané vlasy a bola obklopená výkalmi, zhnitým jedlom a hmyzom.

Hoci polícia po desivom odhalení zatkla Louise, o pätnásť dní neskôr zomrela na infarkt. Brata Marcela za spoluúčasť na trestnom čine súd poslal na 15 mesiacov do väzenia, ale onedlho ho museli oslobodiť. Podľa trestného zákona ho totiž nebolo možné stíhať, pretože bol považovaný za duševne chorého.

Blanche previezli do nemocnice, kde jej diagnostikovali mentálnu anorexiu, schizofréniu, exhibicionizmus a koprofíliu. Zvyšok svojho života strávila v ústave, kde zápasila s ťažkými duševnými problémami. Zomrela v roku 1913 vo veku 64 rokov.