Francúzski vedci varujú: Bežne používané konzervanty zvyšujú riziko rakoviny!

Francúzski vedci varujú pred konzumáciou potravín s bežne používanými konzervantmi a ďalšími pridávanými látkami. Potravinársky priemysel sa na tieto látky spolieha, aby zvýšil trvanlivosť a chuťové vlastnosti svojich výrobkov. Lenže podľa nového výskumu existuje súvislosť medzi pravidelnou konzumáciou týchto látok a zvýšeným rizikom rakoviny.

Ide predovšetkým o sorban draselný (z rôznych nátierok, horčíc a omáčok), dusitan sodný z väčšiny údenín a mäsových výrobkov či o disiričitan draselný, ktorý sa používa na sírenie muštov a vína, stabilizáciu džemov, sušeného ovocia, syrov, pív.

Vedci analyzovali dáta viac ako stotisíc účastníkov, ktorých priemerný vek bol štyridsaťdva rokov a takmer osemdesiat percent tvorili ženy. Príjem konzervantov bol vypočítaný na základe detailných dvadsaťštyrihodinových záznamov stravy, ktoré účastníci vypĺňali po dobu 7,5 roka.

Výskyt onkologických ochorení sledovali od roku 2009 do konca roku 2023 prostredníctvom zdravotných dotazníkov a oficiálnych lekárskych a úmrtných záznamov. Počas sledovaného obdobia bolo diagnostikovaných približne štyri tisíc prípadov rakoviny, najčastejšie rakoviny prsníka, prostaty a hrubého čreva.

Tím hodnotil sedemnásť konzervantov, okrem iného kyselinu citrónovú, lecitíny, siričitany, kyselinu askorbovú, dusitan sodný, sorban draselný, dusičnan draselný, kyselinu octovú a erythorban sodný. U šiestich látok z analýzy dát vyplynula súvislosť medzi konzumáciou a zvýšeným rizikom rakoviny. Išlo o sorban draselný, disiričitan draselný, dusitan sodný, dusičnan draselný, kyselina octová a erythorban sodný.

Vyšší príjem sorbanu draselného bol spojený so štrnásťpercentným nárastom celkového rizika rakoviny a so 26-percentným zvýšením rizika rakoviny prsníka. Dusitan sodný súvisel s 32% zvýšením rizika rakoviny prostaty, dusičnan draselný s trinásťpercentným nárastom celkového rizika a 22-percentným zvýšením rizika rakoviny prsníka. Kyselina octová bola spojená s dvanásťpercentným nárastom celkového rizika rakoviny.

Autori zdôrazňujú, že v štúdii nepreukázali priamu príčinnú súvislosť. „Táto štúdia prináša nové poznatky pre budúce prehodnotenie bezpečnosti týchto potravinárskych prídavných látok zdravotníckymi agentúrami s ohľadom na rovnováhu medzi prínosmi konzervácie potravín a rizikom rakoviny,“ uviedli v článku pre vedecký časopis BMJ.