V jednom úryvku švajčiarsky lekár podrobne opísal, ako liečil Hitlera kvôli problémom s hlasom. Z listov vyplýva, že bol Hitler hypochonder, ktorý sa desil akejkoľvek infekcie, ktorá by ho mohla pripraviť o hlas. Jeden z najdesivejších tyranov mal fóbiu z chorôb a veril, že akákoľvek infekcia mohla oslabiť jeho pozíciu vodcu. „Ak je so mnou niečo zle, musím to vedieť!“ prikazoval Hitler doktorovi von Eickenovi.
Ten diagnostikoval nacistickému vodcovi polyp v krku, ktorý mu mohol odstrániť až po prejave pre prípad, že by zákrok ovplyvnil Hitlerov prednes. Novozverejnené listy tiež podrobne popisujú výsluch, ktorému bol lekár podrobený ruskými vyšetrovateľmi po dobytí Berlína v roku 1945. Na otázku, prečo nezabil Hitlera, muža zodpovedného za smrť miliónov ľudí v druhej svetovej vojne a holokaustu, von Eicken odpovedal: „Bol som jeho lekár , nie vrah.“
Hitler bol posledné roky vojny podľa záznamov jeho lekárov ťažko závislým narkomanom. Bežne dostával injekčne kokaín, metamfetamín a opiát podobný heroínu zvaný Eukodol. Pôvodne začal užívať injekcie steroidov a zvieracích hormónov, aby mu pomohli s ubúdajúcou energiou a tráviacimi problémami, tvrdia dnes historici. Hoci sa všeobecne verí, že Hitler trpel Parkinsonovou chorobou, počas posledných dní svojho života, podľa iných expertov v skutočnosti trpel abstinenčnými príznakmi.