Koktejl.sk
- Prezident Peter Pellegrini rozhodne o novele Trestného zákona po sviatkoch.
- S odborníkmi preskúma vplyv novely na trestné právo a vyšetrovanie.
- Vyjadril vážnu obavu o ohrozenie eurofondov pre Slovensko.
- Analyzuje dopad zmien na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi.
Prezident SR Peter Pellegrini urobí rozhodnutie o tom, či podpíše alebo nepodpíše novelu Trestného zákona tesne pred Štedrým dňom alebo krátko po vianočných sviatkoch. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
Ešte v budúcom týždni sa stretne s odborníkmi na trestné právo i s predstaviteľmi súdnej moci. Podľa svojich slov sa bude striktne riadiť odbornými posudkami. Veto pri zákone o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) odôvodnil aj vážnymi obavami, že by Európska komisia mohla pozastaviť eurofondy pre Slovensko.
Prezident si chce podľa svojich slov detailne prechádzať paragraf za paragrafom a presvedčiť sa, či sa napĺňajú alebo nenapĺňajú výzvy tých, ktorí ho žiadajú zákon nepodpísať. „Odmietam akékoľvek spájanie sa s tým, či vyhovieme tej alebo druhej strane,“ vyhlásil.
Pri zmene inštitútu tzv. kajúcnika sa bude prezident pýtať aj súdnej moci, ako si bude vykladať konkrétny paragraf, „aby nebolo dotknuté žiadne právo človeka brániť sa pri vlastnom probléme, ale zároveň do akej miery má alebo nemá byť vierohodný kajúcnik“. Pellegrini chce tiež vedieť, či môže zmenou zákona dôjsť k ohrozeniu vyšetrovania mafiánskych vrážd či k ohrozeniu odhaľovania zásadnej trestnej činnosti.
Prezident si želá, aby sa Slovensko nevrátilo do obdobia rokov 2020 až 2023, keď sa diali podľa neho politicky motivované trestné stíhania. No zároveň sa nepozerá na to, či sa zmena zákona dotkne podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD).
Pri posudzovaní o podpise novely Trestného zákona sa prezident pozerá aj na problematiku tzv. Benešových dekrétov. Je to podľa neho citlivá téma, ktorá môže začať znepríjemňovať vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. „Načo je dobré, že sa vôbec táto téma otvorila, čomu slúži a aký bude jej výsledok?“ pýta sa hlava štátu.
Pri vete o zmene ÚOO na nový úrad nebol prezident podľa svojich slov na strane skupiny policajtov - tzv. čurillovcov. Namietal spôsob prerokovania, mal obavy o eurofondy a fungovanie agendy obetí trestných činov. Preferoval by, ak by sa takéto zmeny diali hneď po vzniku vlády. „Po dvoch rokoch mi to prišlo zvláštne, účelové aj nevkusné, ako to prebiehalo,“ skonštatoval Pellegrini.
Zdôraznil, že má informácie z eurokomisie, že veľmi pozorne sleduje situáciu okolo zmeny úradu. Prezident je zvedavý, čo zásadné sa zmení v krajine, ak zákon, týkajúci sa nového úradu, nadobudne účinnosť a či to prinesie nejaký „zázrak spravodlivosti“.
Reagoval aj na kritiku od premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a šéfa SNS Andreja Danka po tom, čo vetoval zákon. „Ak chce prezident rozhodovať spravodlivo, nemôže od prvého momentu, keď sa stal prezidentom, kalkulovať a rozhodovať tak, aby bol ako keby u časti spektra ďalej obľúbený a už kalkuloval s tým, že ho znovu zvolia za prezidenta,“ reagoval na slová Danka o podpore Pellegriniho do ďalších volieb.
„Nebol by som potom úplne svojprávny,“ dodal. To, kto ho podporí v ďalšej prezidentskej kampani, bude Pellegrini riešiť v roku 2029, a bude podľa neho otázne, či v tom čase bude mať ešte vyjadrenie Danka k jeho podpore „nejakú váhu“.
BUDE DÔLEŽITÉ, AKO KOALÍCIA PRIPRAVÍ KONOSLIDÁCIU NA ROK 2027
Z ekonomického hľadiska bude podľa prezidenta SR Petra Pellegriniho pre krajinu rozhodujúce, ako sa koalícia postaví ku konsolidácii na rok 2027. Zdôraznil, že vláda by mala pripraviť opatrenia pre rast ekonomiky. Zároveň ocenil, že sa kabinet pri energopomoci rozhodol ísť cestou adresnosti. Pellegrini to vyhlásil v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
„Treba zas aj to povedať, že ak ten systém má dnes nejaké nedostatky v tej nábehovej fáze, ale vláda svojimi predpismi, nariadeniami a pani ministerka (hospodárstva Denisa Saková z Hlasu-SD, pozn. TASR) má možnosti, ako tieto nedostatky dodatočne zvrátiť a zachrániť aj tých, ktorí sa prepadnú,“ uviedol o energopomoci. Prezident si myslí, že Slovensko je z hľadiska dovozu plynu v špecifickej situácii. Podotkol, že krajina nemá prístup k moru a nemôže si tak vybudovať terminál pre dovoz skvapalneného plynu. Ekonomické vzťahy s Ruskom sa podľa neho po vojne na Ukrajine obnovia.
Uviedol tiež, že Slovensko má s Ruskou federáciou o dodávkach plynu zmluvu. Slovensko je zároveň podľa hlavy štátu v takej finančnej kondícii, že nemôže na seba preberať ďalšie ručenie za pôžičku. Prezident si myslí, že odmietnutie ručenia za európsky úver pre Ukrajinu je legitímny postoj. Treba podľa neho rokovať o mieri. Definitívne rozhodnutie o podmienkach konca vojny na Ukrajine môže podľa neho padnúť len s účasťou Ukrajiny.
Prezident sa tiež vyjadril k nadchádzajúcim komunálnym voľbám. Je podľa svojich slov zvedavý, ako dopadnú okrem iných aj koaliční kandidáti. Mrzí ho, že štát doteraz nebol schopný pripraviť reformu samosprávy. „My s takým obrovským počtom starostov, starostiek, poslancov a primátorov a primátoriek nemôžeme dlhodobo fungovať. Sme rozdrobení, máme pomaly najviac obcí na počet obyvateľov v rámci vyspelého sveta. Celkovo 22 000 poslancov,“ upozornil prezident.
Koktejl.sk
