Mrazivá spojitosť Luknára s Heribanom († 43): Mal som dva infarkty, len ja som to rozchodil!

Roman Luknár (58) patrí medzi najznámejších slovenských hercov svojej generácie. Je všestranným typom herca, ale najradšej má úlohy osamelých hrdinov bojujúcich za svoju pravdu a zmysel života. Je o ňom známe, že sa neučí scenáre, dobrý herec je podľa neho dobrý klamár.

Na svojom konte má nespočetné množstvo filmov či seriálov, no pred troma rokmi sa ozvali jeho platničky, ktoré ho na nejaký čas vyradili aj zo seriálu Pán profesor. Po vyhľadaní lekárskej pomoci sa dal do poriadku a k úlohe riaditeľa gymnázia sa vrátil a najnovšie kývol aj na ďalší projekt. Ak však priznal na začiatku tohto roka to s ním nevyzeralo najlepšie.

„V januári som mal dva infarkty. Presne o štyri mesiace nato to mal aj Dano Heriban († 43). Len ja som to rozchodil...“ povedal pre reláciu TopStar a priznal, že je 100-percentný invalid. „Odišla mi platnička a zlomil som si prvý stavec a odvtedy sa to so mnou ťahá,“ dodal.

Roman Luknár sa narodil 1. júna 1965 v Bratislave. Detstvo prežil u starých rodičov v bratislavskej Rači, Dúbravke a v Pezinku. Ako malý býval často chorý. Po polročnom pobyte v Tatranských Matliaroch začal koktať (bol tam sám ako trojročný). Napriek tomu bol v škole úspešný recitátor (vyhral celoštátne kolo Puškinovho pamätníka v Prahe), hrával na klarinete. V desiatich rokoch išiel na svoj prvý konkurz. Odvtedy ho volali hrať prakticky stále.

Jeho prvým televíznym filmom boli Deti z tehlového dvora (1978). V rokoch 1979-1983 vyštudoval všeobecné strojárstvo na Strednej priemyselnej škole v Bratislave. Počas týchto rokov chodil do divadelného súboru LUDUS, kde mu Peter Kuba a Xénia Gracová vštepili základy herectva.

Zoznámil sa tu so svojimi neskoršími konškolákmi Michalom Gučíkom, Zuzanou Frenglovou, Miroslavom Nogom, Adym Hajdu a i. V sedemnástich rokoch nakrúcal inscenácie s hercami Slovenského národného divadla (SND). V štúdiu herectva pokračoval ďalej v triede Pavla Mikulíka na Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1983-1987) v Bratislave.

Spolu so spolužiakmi Adym Hajdu a Igorom Krempaským účinkoval v úspešnej študentskej inscenácii Maratón, ktorú neskôr divadlo Astorka Korzo '90 zaradilo do svojho repertoára. Po základnej vojenskej službe bol chvíľu členom trnavského Divadla pre deti a mládež a Divadla Korzo '90 (tak sa volalo dnešné divadlo Astorka Korzo '90). Toto obdobie svojho profesionálneho života si veľmi cení, pracovne sa stretol s režisérmi Romanom Polákom a Blahom Uhlárom (Čakanie na Godota, Kde je sever a i.).

Po roku 1989 to Luknára ťahalo do zahraničia. Nemal už žiadne herecké ambície, pretože podľa jeho slov už všetko v tom čase zažil. Do svojho odchodu zo Slovenska v roku 1991 účinkoval v 80 filmoch. Odišiel do Španielska za svojou láskou, herečkou a budúcou manželkou Lolou, s ktorou sa zoznámil v poslednom ročníku VŠMU na Festivale európskych divadelných škôl vo francúzskom Lyone. Oženil sa (1992), založil si rodinu a narodili sa mu dvaja synovia. V Španielsku prežil takmer dvadsať rokov.

Spočiatku umýval v reštauráciách riad. Intenzívne sa však učil jazyk. Zlom v jeho živote priniesla hlavná úloha v Šulíkovom filme Záhrada (1995). Bol za ňu nominovaný na Českého leva 1996 za hlavnú mužskú úlohu. Film sa dostal aj na Medzinárodný festival krátkych filmov v španielskom Bilbao. Od toho momentu, účinkoval aj v španielskych filmoch a divadle.

Po rokoch prežitých v španielskom Madride sa dostavila únava a zdravotné problémy. Takmer zo dňa na deň oslepol (pri poslednom predstavení hry amerického autora Tonyho Kushnera o nástupe fašizmu, v ktorej hral jednookého kameramana. Účinkoval v nej každý večer počas štyroch mesiacov, 2003). Po niekoľkomesačných bezvýsledných náročných vyšetreniach chradol a rozhodol sa pre návrat na Slovensko (strata zraku bola psychosomatického pôvodu).

Na jar 2004 začal podnikať a v bratislavskej Petržalke na Gessayovej ulici vybudoval krytý detský park Multiaventura. Pri manuálnej robote sa mu opäť vrátil zrak. V septembri 2007 spolu s Adym Hajdu otváral Divadlo v podpalubí - divadelnú loď, prvé slovenské divadlo na Dunaji. Na Slovensko sa definitívne vrátil v auguste 2009. V roku 2012 sa rozviedol. V Bratislave žije so svojím starším synom Lajkom, mladší Janko žije s bývalou manželkou v Madride.