Dosluhujúci americký prezident Joe Biden omilostil v nedeľu, ktorá je jeho posledným celým dňom vo funkcii, päť osôb vrátane zosnulého černošského ľudskoprávneho aktivistu Marcusa Garveyho, ktorý svojho času ovplyvnil napríklad aj Malcolma X. Dvom ďalším osobám prezident zmiernil trest. Oznámil to Biely dom, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AP.
Garvey, ktorý zomrel v roku 1940, bol lídrom černošského hnutia bojujúceho za občianske práva. V roku 1923 bol odsúdený za poštové podvody na päťročné väzenie, rozsudok bol však považovaný za sporný a časťou spoločnosti za politicky motivovaný. Americký prezident Calvin Coolidge mu v roku 1927 zvyšok trestu odpustil.
Ľudskoprávne organizácie považujú Garveyho za prvého človeka, ktorý zorganizoval masové hnutie Afroameričanov. Biely dom vo svojom vyhlásení pripomenul, že Garvey vytvoril lodnú spoločnosť Black Star Line a založil organizáciu Universal Negro Improvement Association, ktorá oslavovala africkú históriu a kultúru.
Ďalšími omilostenými sú Darryl Chambers, zástanca prevencie násilia páchaného strelnými zbraňami či obhajca práv imigrantov Ravidath "Ravi" Ragbir. Obaja boli odsúdení za tzv. nenásilné trestné činy. Ďalším omilosteným je Don Leonard Scott, ktorý bol v roku 2019 zvolený do zákonodarného zboru štátu Virgínia a vlani sa stal jeho prvým černošským predsedom, uviedol Biely dom. Omilostená bola aj Kemba Smithová Pradiaová, lobujúca za reformu trestného systému.
Biden okrem toho zmiernil tresty ďalším dvom osobám, ktoré boli odsúdené v 90. rokoch, pričom podľa prezidenta doteraz preukázali pozoruhodnú nápravu. Ide o Robina Peoplesa a Michelle Westovú.
Agentúra DPA komentuje, že americkí prezidenti majú tendenciu udeľovať milosti pred koncom svojho funkčného obdobia. Biden v ostatných týždňoch omilostil či zmiernil tresty stovkám ľudí usvedčeným prevažne z nenásilných drogových trestných činov. Mnohí z nich boli odsúdení na základe legislatívy, ktorá bola medzičasom pozmenená. Značnú kritiku si však podľa DPA dosluhujúci prezident vyslúžil, keď začiatkom decembra omilostil svojho syna Huntera Bidena usvedčeného z nezákonnej držby zbrane a daňových deliktov.
Biden strávil posledný deň v úrade v Južnej Karolíne; privítal prímerie v Gaze
Dosluhujúci prezident Joe Biden privítal v nedeľu prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktoré v tento deň začalo platiť v Pásme Gazy. Zároveň zdôraznil, že tento región sa "od základu zmenil", informuje TASR podľa agentúry AFP.
"Po toľkej bolesti, smrti a stratách na životoch dnes zbrane v Gaze stíchli," povedal Biden počas návštevy v americkom štáte Južná Karolína, kam zavítal v posledný deň svojho funkčného obdobia. Obhajoval pritom svoju rozhodnú podporu Izraela voči kritike, že mohla USA zatiahnuť do rozsiahlejšieho konfliktu, na ktorou sa však podľa vlastných slov zamýšľal.
"Dospel som však k záveru, že opustenie kurzu, ktorým som sa vydal, by nás neviedlo k prímeriu, ktorého sme dnes svedkami. Namiesto toho by to predstavovalo hrozbu širšej vojny v regióne, ktorej sa mnohí obávali. Tento región sa teraz zásadne zmenil," dodal.
Biden v tejto súvislosti zdôraznil, že najvyšší predstavitelia Hamasu boli zabití a vážne oslabení boli na Blízkom východe vďaka Izraelu s podporou USA taktiež vplyvní podporovatelia tohto militantného hnutia. "Hizballáh (libanonské militantné hnutie), jeden z najväčších podporovateľov Hamasu, bol na bojisku výrazne oslabený a jeho vedenie zničené," dodal.
Povedal, že izraelské vojenské ťaženie v regióne bolo "mimoriadne úspešné", čo viedlo okrem iného k stiahnutiu Hizballáhu z Libanonu a nastoleniu nového premiéra a prezidenta tejto krajiny, ktorí podporujú jej suverenitu. Biden okrem toho spomenul aj zvrhnutie dlhoročného prezidenta Bašára Asada v Sýrii a v dôsledku toho aj značné oslabenie Iránu. Teherán sa podľa Bidena teraz nachádza "v najslabšej pozícii za celé desaťročia."
Dohoda o prímerí v Gaze medzi Izraelom a Hamasom začala platiť o 11.15 h miestneho času (10.15 h SEČ), a teda o takmer tri hodiny neskôr, ako pôvodne mala. Dôvodom bolo, že Hamas oneskorene poskytol mená rukojemníčok, ktoré následne v nedeľu prepustil. Biden v súvislosti s dosiahnutou dohodou povedal, že teraz je na nastupujúcej administratíve Donalda Trumpa, aby ju pomohla realizovať.
Hamas v nedeľu prepustil v súlade s dohodou prvé tri rukojemníčky, tie už dorazili do Izraela, kde sa podrobujú lekárskym prehliadkam, pričom už sa stretli so svojimi matkami, ako informovala izraelská armáda. Prepustenie rukojemníčok privítal Biden aj ďalší svetoví lídri, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej či nemeckého kancelára Olafa Scholza. Hamas výmenou za rukojemníčky očakáva od Izraela ešte v priebehu nedele prepustenie 90 palestínskych väzňov.
Palestínske militantné hnutie by malo celkovo v prvej z celkových troch fáz prímeria v priebehu 42 dní prepustiť 33 rukojemníkov, zatiaľ čo Izrael má prepustiť 990 až 1650 palestínskych väzňov a zadržaných osôb.