Zatiaľ čo v minulosti bola kritickým obdobím pre vyššiu úmrtnosť na respiračné príčiny v nemocnici zima, teraz je to leto. Platí to kvôli zmene klímy najmä v teplejších oblastiach krajiny. Extrémne horúčavy totiž zvyšujú riziko úmrtia viac ako mrazy. Vedci z Barcelony analyzovali súvislosť medzi teplotou okolia a nemocničnou úmrtnosťou na respiračné ochorenia. A prišli na to, že v zime je síce hospitalizovaných s infekciami dýchacích ciest viac ľudí, ale v lete ich na tieto ochorenia zomrie priamo v nemocnici viac.
Barcelonský inštitút pre globálne zdravie analyzoval súvislosť medzi teplotou okolia a nemocničnou úmrtnosťou na respiračné ochorenia v provinciách Madrid a Barcelona v rokoch 2006 až 2019. V oboch lokalitách sa letné teploty v posledných rokoch dostávajú bežne k štyridsiatim stupňom Celzia.
Z analýzy vyplýva, že počet hospitalizácií bol vyšší v zimnej sezóne a nižší v letnej sezóne, s vrcholom v mesiaci januári a minimom v mesiaci auguste. Na rozdiel od hospitalizácií, ktoré boli vyššie v chladnom období, sa maximálna incidencia úmrtnosti pri hospitalizácii vyskytla v lete a bola silne spojená s vysokými teplotami.
„To naznačuje, že nárast akútnych respiračných výsledkov počas horúčavy súvisí skôr so zhoršením chronických a infekčných respiračných ochorení než so šírením nových respiračných infekcií, ktorým obvykle trvá niekoľko dní, kým vyvolajú príznaky. Ženy boli voči horúčave zraniteľnejšie ako muži. Je to pravdepodobne spôsobené špecifickými fyziologickými rozdielmi v termoregulácii. Ženy majú vyšší teplotný prah, nad ktorým sa aktivujú mechanizmy potenia, a nižší výdaj potu ako muži, čo má za následok menšie tepelné straty odparovaním, a teda väčšiu náchylnosť k účinkom tepla,“ tvrdia autori z Barcelony.
Štúdia ukazuje, že vysoké teploty prispeli k zvýšeniu rizika smrteľných hospitalizácií, najmä v Barcelone.