Laura si počas tehotenstva prestala cítiť prsty na nohách: Teraz jej ostáva len rok života!

Laura (31) na začiatku svojho tehotenstva netušila, že sa jej o pár mesiacov neskôr zrúti svet. Mamička bola v piatom mesiaci, keď sa raz uprostred noci zobudila a necítila prsty na nohách. To bol len začiatok krutého osudu, ktorý na ňu čakal. Laurinmu smutnému príbehu sa venoval denník The Sun.

„Zobudila som sa a uvedomila som si, že neviem hýbať prstami na pravej nohe. Príliš som nad tým nerozmýšľala, bola som tehotná a cítila som sa unavená. Na druhý deň sa to však zhoršilo a už som nemohla hýbať pravou nohou a ťažko som chodila,“ spomína na osudný deň Laura Mahon.

Pochopiteľne znepokojená naliehala na lekárov, aby jej urobili magnetickú rezonanciu. Keď v septembri 2021 prišli výsledky, boli zdrvujúce. „Povedali mi, že mám nádor na mozgu, glióm, a že mi pravdepodobne zostáva len rok života. Bola som zlomená a bála som sa o seba, svojho manžela Dannyho a našu nenarodenú dcéru Siennu. Išli sme domov a plakali sme,“ pokračovala.

Manželia z Veľkej Británie stáli pred nepredstaviteľným rozhodnutím: pokračovať v tehotenstve alebo začať agresívnu liečbu, ktorá by mohla ohroziť život ich dieťaťa.

„Chceli sme dať Sienne šancu. Neonatologický tím nám povedal, že ideálny termín na pôrod je 32. týždeň, pretože v tomto štádiu sa deťom darí lepšie. Počas magnetickej rezonancie som nemohla dostať kontrastné farbivo, takže lekári nemohli nádor jasne vidieť. Mali však podozrenie, že je agresívny a je potrebné ho okamžite operovať. Bolo to ťažké rozhodnutie - môj život verzus život môjho dieťaťa. Nakoniec sme sa rozhodli počkať tak dlho, ako sme len mohli, kvôli Sienne,“ vysvetlila Laura.

V 27. týždni sa Laurin stav zhoršil. „Rakovina sa šírila. Stratila som cit v pravej ruke, začala som strácať pohyblivosť nohy a ťažko som chodila. Vedela som, že nádor rastie, a nemohla som s tým nič robiť, kým sa moje dieťa bezpečne nenarodí. Každý deň som sa snažila rozptýliť a zostať pozitívna, ale cítila som, že mi je horšie a bála som sa o svoj život. Každý deň bol utrpením, Danny sa ma snažil udržať pozitívne naladenú a upokojoval ma, že všetko bude v poriadku,“ opísala.

V 30. týždni jej lekári vykonali núdzový cisársky rez v celkovej anestézii. Sienna sa narodila o 10 týždňov skôr a bola maličká, ale zdravá. Laura krátko na to zahájila liečbu. „Povedali mi, že rakovina mozgu sa lieči veľmi ťažko, najmä ak je nádor neoperovateľný. Absolvovala som chemoterapiu a rádioterapiu, ale nič nezabralo. Dlho som vedela, že príde deň, keď mi povedia, že už pre mňa nemôžu nič urobiť,“ povedala smutne.

V júni 2024 sa Laurin zdravotný stav dramaticky zhoršil, keď v priebehu troch dní dostala viac ako 50 záchvatov. Lekári ich nedokázali zastaviť a nakoniec ju hospitalizovali v špecializovanom neurologickom zariadení. O dva mesiace neskôr sa ona a Danny dozvedeli správu, ktorej sa vždy obávali. NHS už nemala žiadne možnosti liečby.

„Môj nádor sa výrazne zväčšil a funkcia pečene sa zhoršila do takej miery, že chemoterapia už nebola životaschopná. Ale napriek tomu sa odmietam vzdať,“ dodala. Rodina skúmala možnosti súkromnej liečby. Aby Laure poskytla viac času s blízkymi, založila aj finančnú zbierku.

„Na rakovinu mozgu zomiera viac detí a dospelých do 40 rokov ako na akúkoľvek inú rakovinu, ale na výskum rakoviny sa vynakladá len 1 percento vnútroštátnych výdavkov. Tento rozdiel ma podnietil k odhodlaniu zvyšovať povedomie a finančné prostriedky na výskum rakoviny mozgu,“ uviedla.

Laura v priebehu posledných troch rokov prekonala stovky záchvatov, ktoré ju často nechávali v bezvedomí a dezorientovanú. Užíva lieky na ich kontrolu, ale rast nádoru znamená, že sa vyskytujú častejšie. „Niekedy dostanem mierne varovanie, že sa jeden z nich chystá, ale inokedy sa to stane len tak,“ vysvetlila. V dôsledku záchvatov už nesmie šoférovať.