Koktejl.sk
Uviedol to po stretnutí s lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom v Rige, informuje TASR podľa správy agentúry DPA. „NATO má sily, zdroje, kapacity a politickú vôľu brániť každého spojenca,“ povedal Stoltenberg v Rige, kde sa koná jednodňový summit Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy.
Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 v reakcii na nezákonnú anexiu ukrajinského Krymského polostrova Ruskom. V súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko - krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).
Na výročnom stretnutí, ktoré je prípravou na júlový summit Aliancie vo Washingtone, sa zúčastňujú ako hostia aj lídri nových členských štátov NATO - Švédska a Fínska. „Summit B9 je symbolickou a zároveň veľmi praktickou platformou na koordináciu našich postojov k ďalšiemu posilňovaniu Aliancie, regionálnej bezpečnosti a našej podpory Ukrajine,“ uviedol hostiteľ Rinkevičs.
Na výročnom summite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na summite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov. Poľský prezident Andrzej Duda podľa svojich slov neúčasť maďarského prezidenta Tamása Sulyoka nepovažuje za nebezpečnú. „Sme jednotní v NATO a som si úplne istý, že sme jednotní aj v otázke bezpečnosti tu vo východnej Európe,“ zdôraznil Duda. Podobne sa vyjadrili aj ostatné hlavy štátov, ktoré sa na summite zúčastňujú, dodáva DPA.
Český prezident Petr Pavel očakáva, že jedným z výsledkov júlového summitu Severoatlantickej aliancie vo Washingtone bude pokyn na vypracovanie nového prístupu NATO k Rusku, ktoré je pre Alianciu dlhodobou bezpečnostnou hrozbou. Povedal to v utorok po skončení summitu krajín Bukureštskej deviatky (B9) v Rige, informuje spravodajkyňa TASR.
Pavel podotkol, že Rusko bolo v bývalých strategických dokumentoch Aliancie definované ako partner. Pripomenul Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou z roku 1997, neskôr vznik Rady NATO – Rusko a pravidelné rokovania, na ktorých sa v minulosti aj on zúčastňoval ako predseda vojenského výboru Aliancie. Rusko sa však podľa jeho slov ako partner nespráva.
„Správa sa ako nepriateľ, otvorene nás označuje za svojich nepriateľov a my by sme určite nemali predstierať, že je pre nás stále partnerom,“ zdôraznil český prezident. Podotkol, že Rusko je pre Alianciu dlhodobou bezpečnostnou hrozbou a tak k nemu musí aj pristupovať. „Musí sa to odraziť aj v našich základných dokumentoch a v prístupe k Rusku. Nemôžeme s ním zaobchádzať ako s partnerom alebo neutrálnou krajinou, to nejde. Očakávam, že výstup zo summitu (vo Washingtone) bude zadanie pre zodpovedajúce orgány, aby vypracovali návrh nového politického prístupu vo vzťahu k Rusku,“ povedal Pavel.
Práve očakávania od blížiaceho sa summitu boli jednou z tém, ktorými sa lídri na stretnutí B9 zaoberali. Okrem nového prístupu Aliancie k Rusku Pavel načrtol aj ďalšie body, a to posilnenie obranných schopností NATO vo vzťahu k bezpečnostnej situácii, podporu Ukrajiny aj z hľadiska jej budúceho ukotvenia do obranných a európskych štruktúr, spoluprácu s krajinami v Indopacifiku a zhodu na kandidátovi na nového šéfa NATO.
Koktejl.sk
