Štyri roky od ruskej invázie Ukrajina stále odoláva: Zelenskyj vyhlásil, že urobí všetko pre dosiahnutie trvalého mieru

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie vyhlásil, že Ukrajina je pripravená urobiť „všetko“, čo je v jej silách, aby dosiahla silný a trvalý mier. Vo videu na sociálnych sieťach Zelenskyj ironicky pripomenul, že „dnes sú to presne štyri roky, čo (ruský prezident) Vladimir Putin za tri dni prevzal Kyjev.“

• Ukrajina je aj po štyroch rokoch invázie odhodlaná usilovať o mier.
• Európske a západné krajiny podporujú Ukrajinu politicky, vojensky a finančne.
• Ruská armáda neobsadila Kyjev a stiahla sa zo severu Ukrajiny.
• Dopady vojny zahŕňajú desaťtisíce obetí a vysoké náklady na obnovu.
• Rusko kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny a útočí na civilné ciele.

Zelenskyj uviedol, že nenaplnenie tohto cieľa ruského vedenia veľa vypovedá o odpore Ukrajincov, „o tom, ako Ukrajina celý ten čas bojovala,“ a poukázal na milióny ľudí, ich „veľkú odvahu, tvrdú prácu, vytrvalosť a cestu, ktorú Ukrajina prekonala od 24. februára“ 2022.

Konštatoval, že pri spomienke na začiatok invázie majú Ukrajinci plné právo konštatovať, že si chránili nezávislosť, nestratili štátnosť a Putin svoje ciele na Ukrajine nedosiahol „Nezlomil Ukrajincov, nevyhrali v tejto vojne. Zachránili sme Ukrajinu a urobíme všetko pre dosiahnutie mieru a spravodlivosti. Sláva Ukrajine!“ uviedol prezident Zelenskyj.

Pri príležitosti výročia ruskej invázie pricestovali v utorok do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa. Obaja predstavitelia EÚ sa zúčastnia na oficiálnom pietnom ceremoniáli a navštívia miesto, kde ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru. Stretnú sa aj s ukrajinským prezidentom a v programe majú tiež účasť na zasadnutí tzv. koalície ochotných. Táto schôdzka má opätovne potvrdiť záväzok zúčastnených krajín podporovať Ukrajinu pri dosahovaní trvalého a spravodlivého mieru a pri posilňovaní bezpečnosti Ukrajiny i celej Európy.

Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Krátko po jeho vyhlásení ruské jednotky prekročili hranice Ukrajiny z viacerých smerov – zo severu, z územia Bieloruska smerom na Kyjev, z východu smerom na Donbas, ako aj z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Jedným z cieľov ruských jednotiek bolo rýchlo obsadiť hlavné mesto. Ukrajinská armáda však postup ruských jednotiek zastavila a tie sa koncom marca 2022 zo severu Ukrajiny stiahli.

Rozpútanie vojny - najväčšieho ozbrojeného konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny - má za následok, že z miliónov obyvateľov Ukrajiny sa stali utečenci alebo vnútorní presídlenci. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Sankcie zo strany Západu prinútili Rusko, aby presmerovalo svoj export - v prvom rade ropy - na nové trhy, najmä v Ázii.

Vo vojne prišli o život desaťtisíce ľudí a spôsobila obrovské materiálne škody. Podľa spoločnej správy Svetovej banky, Európskej únie, OSN a Ukrajiny, ktorá bola zverejnená v pondelok, sa náklady na povojnovú obnovu odhadujú na približne 558 miliárd dolárov počas nasledujúceho desaťročia.

Ako doplnila agentúra AFP, jedným z najvýraznejších symbolov civilných obetí vojny na Ukrajine sa stalo zmasakrovanie civilistov v meste Buča, ktoré na jar 2022 významne ovplyvnilo ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku, či obliehanie a dobytie juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskou armádou.

V očakávaní možnej konfrontácie s Ruskom mnohé európske krajiny - najmä tie v jeho bezprostrednej blízkosti - zvýšili svoje výdavky na obranu. Rokovania o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré v roku 2025 obnovili Spojené štáty, zatiaľ neviedli k zastaveniu bojov a útokov. Zelenskyj podmieňuje rozhovory o „kompromise“ s Ruskom, a to aj v otázke území, bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. Návrhy kyjevského vedenia, aby na Ukrajine po uzavretí dohody o prímerí pôsobili jednotky armád európskych štátov Moskva odmieta.

Putin pritom opakovane varuje, že ak diplomacia nebude úspešná, bude svoje ciele presadzovať silou. Aj v pondelok, počas slávnostného odovzdávania medailí pri príležitosti Dňa obrancov vlasti, Putin deklaroval, že jeho vojaci bránia „hranice“ Ruska s cieľom zabezpečiť „strategickú paritu“ medzi veľmocami a bojovať za „budúcnosť“ krajiny. Ukrajina považuje rozpútanú vojnu za oživenie imperiálnych snáh Ruska zameraných na podmanenie si ukrajinského ľudu, dodala AFP.

Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.