Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu varovalo, že zo strany Moskvy príde „tvrdá odozva“ po tom, čo Moldavsko vyhostilo pracovníka ruského veľvyslanectva v Kišiňove pre údajné narušenie vzdušného priestoru krajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
- Ruské ministerstvo zahraničných vecí sľubuje tvrdú odozvu voči Moldavsku.
- Moldavská prezidentka obvinila Moskvu z narušenia vzdušného priestoru útočným dronom.
- Útočný dron Geran dopadol blízko rodinných domov a energetickej infraštruktúry.
- Moldavská armáda zneškodnila Geran 4 s viac než 52 kilogramovou hlavicou.
- Diplomatické vzťahy Moldavska a Ruska sa zhoršujú od nástupu prozápadnej vlády.
„Nepriateľské kroky moldavského vedenia nezostanú bez adekvátnej tvrdej reakcie z ruskej strany,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Reagovala tak na vyjadrenie moldavskej prezidentky Maie Sanduovej, ktorá v piatok neskoro večer obvinila Moskvu z narušenia vzdušného priestoru a ohrozovania životov moldavských občanov.
Sanduová na sociálnej sieti X spresnila, že ruský útočný dron Geran narušil vzdušný priestor a dopadol v blízkosti rodinných domov a energetického objektu, v dôsledku čoho Moldavsko vyhlásilo zamestnanca ruskej ambasády za nežiaducu osobu (tzv. persona non grata).
Moldavská polícia v sobotu na platforme Telegram doplnila, že dron typu Geran 4 našli na okraji obce Chistelnita v centrálnom okrese Telenesti, pričom niesol viac než 52 kilogramovú bojovú hlavicu. Armáda výbušninu bezpečne odstránila a pyrotechnická jednotka vykonala jej kontrolovanú explóziu.
Zacharovová však dôvody vyhostenia ostro odmietla a namietala, že neboli predložené žiadne dôkazy o ruskom pôvode tohto bezpilotného lietadla, píše AFP.
Moldavsko, malý štát ležiaci medzi Ukrajinou a Rumunskom, už v minulosti vyhostilo viacero ruských diplomatov a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 drony opakovane narušili jeho územie. Vzťahy medzi oboma krajinami, kedysi bývalými sovietskymi republikami, sa výrazne zhoršili po nástupe prozápadnej vlády v roku 2020 a situáciu ešte viac vyhrotila otvorená snaha kabinetu prezidentky Sanduovej na vstup Moldavska do Európskej únie.
