Obrovská rana a výbuch! Michal opísal smrteľnú zrážku autobusu a vlaku pri Nových Zámkoch: Kričali sme od zúfalstva

Štvrtok (27.6.) sa stal čiernym dňom pre Slovensko. Na železničnom priecestí na Dvorskej ceste v Nových Zámkoch sa stala tragická dopravná nehoda. Pri zrážke vlaku s autobusom zomrelo sedem ľudí, zranených bolo najmenej päť ľudí. Všetci si teraz kladú otázku, čo presne sa v osudný deň stalo. Na Facebooku sa ozval Michal, ktorý sa spolu s otcom stal svedkom hroznej tragédie.

"Krásny slnečný deň, bežná situácia na ceste, čakáme na prechod vlaku. Závory boli dole. Pred nami biela dodávka, pred ňou autobus a tuším pred ním jedno auto. Čakáme. Všetci. O malú chvíľku sa sprava prirútil vlak, prefrčal okolo nás. Keď vlak zmizol, prešlo pár minút a tak ako sme zvyknutí, tak ako to má fungovať, tak ako pravidelne vidíme na železničných priecestiach, tak takto sa (ako obvykle po prechode vlaku) dvihli závory. Vzduch čistý, nič nehrozí, môžeme ísť," začal s opisom toho, čo sa stalo.

Podľa jeho slov prešlo po otvorení závor prvé osobné auto a za ním sa pohol autobus. "Následne však zaznela trúba. Výrazná, vlakový klaksón. Môj mozog to absolútne nebral, nechápal. Vlak? Veď už prešiel, veď závory sú hore! To predsa nemôže byť vlak! Následný výjav sa mi celkom značne vryl do pamäte a nejako nejde von," zveril sa.

Autobus, v ktorom sedelo osem cestujúcich a vodič, sa presunul na koľajnice, kde ho zasiahol rútiaci sa medzinárodný rýchlik. "Obrovská rana a výbuch. Viac ako polovicu autobusu si vlak odtrhol od jeho zadnej časti a dobrých 300 metrov v plameňoch tlačil pred sebou. Zadnú časť odhodilo do priekopy," podelil sa o strašné detaily.

"V aute sme obaja s otcom kričali od zúfalstva, od bezmocnosti. Mohli sme sa iba prizerať, v tej chvíli už nebolo pomoci. Prišlo nám to ako hororová scéna, zlý sen. Autobus, ktorý preváža ľudí práve pred našimi očami roztrhal vlak v plnej rýchlosti. Ako nič. Ako keď sfúknete sviečku," dodal.

Muži neostali sedieť nečinne v aute a rozhodli sa pomôcť. "Náraz do autobusu musel byť tesne za šoférom, ktorého ten náraz vytrhol z autobusu a vyhodil medzi koľaje. Reagoval na môjho otca, ktorý mu oplachoval rany, tvár celú od nafty. Bolestivo stonal, no hlavne nechápal. Nebola to jeho vina. Čakali sme na priecestí a čakali sme, kedy sa dvihnú rampy. A tie sa dvihli a on šiel. Tak, ako by šiel hocikto iný," zastal sa vodiča autobusu, ktorý prechádzal cez koľajnice, keď mu to povolili závory.

Michal podotkol, že všetci sa spoliehali na to, že po otvorení závor im nehrozí nebezpečenstvo. "Minister dopravy povedal, že zlyhal ľudský faktor... Chápem, že ľudský faktor je v tomto smere myslené ako personál železníc, ktorý si nevšimol vlak na zlej koľaji... Ale je to veľmi nešťastná formulácia, lebo to znie, že šofér autobusu urobil chybu. A neurobil," podotkol na záver.