Heriban naposledy vydýchol v stredu ráno doma vo Svätom Jure, kde býval so svojou manželkou Kamilou a svojimi deťmi. Privolaní záchranári ho už zachrániť nedokázali. Počas verejnej poslednej rozlúčky, ktorá prebiehala v novej budove SND si na Dana zaspomínali blízki kolegovia, ktorí mu vzdali hold. Pietna spomienka bola plná emócií.
Sálou sa ozýval bolestivý vzlyk, ale aj smiech, ktorý vyvolali úsmevné spomienky na milovaného herca. Mimoriadne dojímavú reč predniesol spolu s Petrou Polnišovou aj kolega Michal Kubovčík.
"Danko, najtalentovanejší herec a hudobník. Ty si dokázal zahrať všetko na svete. Prvá tvoja úloha, ktorú som videl, bola v Hamletovi. Prenádherne si zahral lastovičku, ktorú pomlela vrtula lietadla. Potom prišli seriózne role, prišiel Macbeth, tam si hodnoverne zahral jazero. Sedel si na námestí v detskom bazéniku s harmonikou v ruke, všetci sme sa na tebe smiali, ty si sa smial na nás. A spolu sme sa smiali ďalších 24 rokov," povedal na úvod zdrvený herec.
Kubovčíkovi sa tie najúsmevnejšie spomienky na Heribana spájajú najmä s obľúbeným seriálom Horná Dolná, ktorý si získal srdcia mnohých Slovákov. "Dano Heriban a Horná Dolná. To boli krkolomné zabijácke jazdy na rapidečke, lebo ona fakt nebrzdila. Stovky pokazených záberov, lebo ty keď si chytil rapel smiechu, to sa nedalo točiť, to bol najväčší sviatok, keď sme čakali, kto kedy vyprskne. Díky za to. Tisíckrát Danko sme tam zhoreli na slnku, tisíckrát sme tam premrzli na kosť, ale bolo nám tam dobre, vždy bolo dobre, ježišmaria jak tam bolo dobre," priznal dojatý herec.
"Dano Heriban a Horná Dolná je pre mňa aj ten deň, keď sme mali pauzu v natáčaní a sedeli sme spolu s tebou a Peťom Brajerčíkom pred Ľuboškovým domom. A vďaka tomu, že sme tam sedeli, sme zachránili jedno bábätko. Ale Horná Dolná je aj ten tvoj výbuch smiechu, keď došiel za tebou ten ujco s foťákom a povedal ´pote sa se mnu odfotit, šak vy ste moj najväčší fanúšik, pán Harabin´. Horná Dolná, pre niekoho seriál, pre nás rozprávkových zázračných 8 rokov. Herci, štáb a miestni obyvatelia dokopy spolu ako jedna rodina," popísal nezabudnuteľné chvíle, ktoré sa mu už navždy vryli do srdca.
"Roky sme spolu trávili toľko času, zažili toľko debát, toľko smiechu, toľko vecí a navždy sa nám prepojili svety a už sa nikdy nerozpletú. A vidíš to, Danko. Horná Dolná pokračuje. Ty s Pištom, Ankou, Vendelínom, Tonkom a Milankom ste hore a my ostatní sme dole, dočasne. Málokto o tebe Danko totižto vie, že si miloval mapy, geografia bola tvoja veľká láska. Rád si sa pozeral na svet zhora, ale nie povýšenecky, ale pretože si hľadal nové proporcie, nové vzdialenosti, neustále si v nich objavoval niečo nové. Skúmal si nové perspektívy, miesta, ktoré zo zeme nevidieť, lebo ako povedal Milan Rúfus: Z diaľky vidno viac ako z blízka. A toto si mal aj v živote. Vždy si sa na všetko díval zhora a skúmal. Miloval si pohľad zhora, len jednému nerozumiem, prečo si sa hore tak ponáhľal," zamyslel sa so slzami v očiach.
"Danko, za celú našu hornodolniacku rodinu sa s tebou lúčime a celej tvojej najbližšej rodine a Kamilke vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Nech ťa tvoja rapidenka s láskou vezie tam, kde už je navždy dobre. Savana pumpa, vajčák," odkázala so zlomeným hlasom na záver.