Žena žila roky v extrémnych kŕčoch, lekári tvrdili, že jej nič nie je: Zdrvujúce zistenie!

Zahra McDonaldová trpela od svojich 13 rokov vyčerpávajúcimi kŕčmi, silným krvácaním a nestabilnými náladami - ale vždy, keď sa sťažovala, jej povedali, že je to buď "normálne", alebo je "všetko len v jej hlave". Keď mala 21 rokov, študentka podiatrie z Adelaide počas celého roka každý deň silno krvácala.

Jej rodina a lekári jej naďalej tvrdili, že všetko je v poriadku, informoval Daily Mail. V rozhovore pre FEMAIL Zahra, ktorá má teraz 23 rokov, povedala, že keď sa na ňu lekár konečne poriadne pozrel, povedal jej, že jedinou možnosťou, ako ukončiť jej utrpenie, je úplná hysterektómia.

"Stále som taká traumatizovaná z toho, že som bola tínedžerka a nikto mi neveril, že mám nekonečné bolesti. Niekedy som si sama hovorila a presviedčala sa, že to len dramatizujem a že mi vlastne nič nie je," povedala.

Teraz už vie, že jej mučivé príznaky boli spôsobené dvoma rôznymi ochoreniami - endometriózou a adenomyózou. Adenomyóza, pri ktorej tkanivo lemujúce maternicu prerastá do jej svalovej steny, sa časom zhoršuje a vedie k silnému a nepravidelnému krvácaniu, ako aj k neplodnosti.

Zahrine príznaky sa objavili, keď v 13 rokoch dostala prvú menštruáciu.

"Prvých pár rokov to bolo zlé, ale s pribúdajúcimi rokmi sa to postupne zhoršovalo. Pamätám si, že som mala 15 rokov a premýšľala som, že to nemôže byť normálne, nemala by som prežívať toľko bolesti a tak silno krvácať. Mama mi povedala, že to je súčasť života a že si na to nakoniec zvyknem, ale nikdy som si nezvykla," opísala.

Lekárka jej v 17 rokoch predpísala antikoncepciu, aby jej pomohla s nepravidelným krvácaním. Jej menštruácia vždy trvala dva týždne a medzi cyklami mala len 14 dní.

"Išla som ku gynekologičke a tá mi odporučila len voľno predajné lieky proti bolesti, ako je Nurofen. Dala mi nejaké tabletky na zrážanie krvi, ktoré som brala až do svojich 21 rokov. Tabletky pomohli s krvácaním, ale nezastavili bolesť," povedala Zahra. Jej nálady sa naďalej bezdôvodne menili a ona už nevedela povedať, či jej emócie spôsobila antikoncepcia alebo hormóny. Okrem toho musela každý rok podstupovať transfúzie železa, aby sa vyrovnala so stratou krvi.

"Ani raz sa nikto nezmienil o tom, že niečo nie je v poriadku. Neustále som chodila k lekárke, ale ani raz nespomenula endometriózu," povedala.

V roku 2022 začala Zahra krvácať každý deň a nevedela, čo s tým má robiť. Krvácanie znášala celý rok pred tým, ako navštívila lekára, pretože sa obávala, že ju opäť odmietne.

"Ultrazvuk bol stále úplne v poriadku a nikto nevedel, čo mi má povedať. Nevedela som, čo mám robiť, ale nemohla som len tak krvácať každý deň. Bola som sklamaná a rozrušená po tom, čo mi povedala, že niektorí ľudia jednoducho trpia silnejšou menštruáciou," vysvetlila. O endometrióze prvýkrát počula, až keď jedna z jej kolegýň išla na PN-ku kvôli operácii.

"Rozprávali sme sa o našich príznakoch a boli takmer identické - nemohla som uveriť, že som konečne našla niekoho, kto chápe, čím prechádzam. Povedala mi, že toto ochorenie sa zvyčajne nezistí pri žiadnych testoch, a odporučila mi, aby som išla k jej lekárovi," povedal Zahra. Po ďalšej návšteve gynekológa a biopsii jej lekár nakoniec povedal o operácii, ktorá by odstránila lézie na jej maternici.

"Stále som bola z toho všetkého taká šokovaná, že som sa snažila operácii vyhnúť. Myslela som si, že je to všetko v mojej hlave, a trvalo mi šesť mesiacov, kým som sa tým vyrovnala. Bolo nesmierne zvláštne mať oficiálnu diagnózu, ale nemyslím si, že mi to až tak pomohlo."

Zahra mala problém zaplatiť za vyšetrenia a operáciu, pretože jej zdravotné poistenie jej neposkytovalo dostatočné krytie. Jej bolesť tiež nikdy neustúpila a napriek zavedenému vnútromaternicovému teliesku Mirena stále krvácala každý druhý deň.

"Môj lekár mi povedal, že bolesť môže byť spôsobená adenomyózou, ale to by sa dalo s istotou diagnostikovať len hysterektómiou," povedala.

"Priala by som si, aby som vedela, že liečba bude taká zdĺhavá, a aby mi niekto uveril, keď som začala pociťovať prvé príznaky. Väčšinu pomoci a informácií o mojom ochorení som nedostala od lekárov ani iných zdravotníckych pracovníkov – ale z rozhovorov s inými ľuďmi s endometriózou a z vlastného výskumu na internete," dodala.