Koktejl.sk
Takmer štyri desaťročia po černobyľskej jadrovej havárii objavili vedci v zakázanej zóne formu života, ktorá na zvyšnej radiácii nielen prežíva, ale niektoré jej kmene sa na ňu dokonca zameriavajú a pri jej prítomnosti rastú rýchlejšie. Ide o plesne odborne nazývané Cladosporium sphaerospermum. Iba malá časť týchto plesní prejavila zameranie na rádioaktívne prvky: deväť zo 47 testovaných kmeňov aktívne vyhľadávalo rádioaktívne prvky.
U týchto kmeňov vedci pozorovali, že dokážu premieňať gama žiarenie – najsilnejší a najnebezpečnejší druh žiarenia z jadrových reakcií – na chemickú energiu, podobne ako rastliny premieňajú slnečné svetlo pri fotosyntéze na glukózu. Tento jav vedci pracovne nazvali radiosyntéza; za možný zdroj tejto schopnosti sa považuje pigment melanín.
Autori v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Current Opinion in Microbiology opisujú mechanizmus. „Keď gama žiarenie zasiahne melanín huby, rozvlní jeho elektróny a vytvorí na atómovej úrovni chemickú energiu, ktorú huba využije na rast a opravy. To môže vysvetľovať, prečo niektoré kmene smerujú k zdroju žiarenia, akoby sa ním živili, keďže v ruinách reaktora chýba bežný zdroj potravy,“ uvádzajú autori.
NASA skúma možnosť vyrábať z tejto plesne tehly – ľahké stavebné materiály, ktoré by mohli lepšie než ťažké olovené štíty chrániť základne na Mesiaci či Marse pred kozmickým žiarením. Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) táto huba pri expozícii vesmírnemu žiareniu rástla 21-krát rýchlejšie a výrazne blokovala prienik žiarenia do ďalších materiálov.
V štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise PLOS One vedci taktiež uvádzajú, že C. sphaerospermum zachytávala a neutralizovala rádioaktívne častice. Oblasť Černobyľskej zóny bola po katastrofe uzavretá a zostáva prevažne opustená; zakázaná zóna má rozlohu približne 48 km². Kvôli radiácii bolo obyvateľstvo z tejto zóny evakuované.
Koktejl.sk
