Nórsko má nového kráľa: Po smrti Haralda V. († 89) zasadol na trón jeho syn! Prijal nové meno

Po smrti Haralda V. sa novým nórskym kráľom automaticky stal jeho syn a korunný princ Haakon Magnus. Ako vládca prijal meno Haakon VIII. Oznámil to v piatok v správe, ktorú zverejnila tamojšia vláda. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Po smrti Haralda V sa nórskym kráľom stal jeho syn Haakon.
• Nový panovník prijal meno Haakon VIII a oznámil to vláda.
• Harald V zomrel v piatok ráno vo veku osemdesiatdeväť rokov.
• Manželka Mette Marit mala kontakty s Jeffreym Epsteinom a toho ľutuje.
• Po reforme nástupníctva z roku 1990 má prednosť najstaršie dieťa.

Haakon prisľúbil, že bude pokračovať v hlásaní „Všetko pre Nórsko“, ktorého sa držali jeho predkovia vrátane otca Haralda V., ktorý v piatok ráno zomrel vo veku 89 rokov ako najstarší vládnuci panovník v Európe.

Nový monarcha sa narodil 20. júla 1973. Navštevoval štátnu základnú školu, ako sa od členov kráľovskej rodiny v rovnostárskej škandinávskej krajine očakáva. Stredná škola však bola súkromná. Pred štúdiom politológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley a neskôr rozvojových štúdií na londýnskej LSE vstúpil do námorníctva. Haakon si už v ranom veku obľúbil hudbu a surfovanie. Svojho času povedal, že keby nepatril do kráľovskej rodiny, chcel by sa stať profesionálnym surfistom.

Svoju manželku Mette-Marit, narodenú Tjessem Höiby, spoznal na hudobnom festivale v Kristiansande v roku 1999. Skutočnosť, že nemala šľachtický pôvod a bola slobodnou matkou so synom z predchádzajúceho manželstva, spočiatku vyvolala mediálny rozruch.

Americké ministerstvo spravodlivosti navyše začiatkom tohto roka zverejnilo dokumenty, v ktorých sa meno Mette-Marit objavilo v korešpondencii s americkým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Mette-Marit následne uviedla, že si praje, aby sa nikdy neboli stretli.

V súčasnosti je prvou v poradí na trón Haakonova dcéra, 22-ročná korunná princezná Ingrid Alexandra. Nórsko malo panovníčku naposledy na prelome 14. a 15. storočia, keď kráľovná Margaréta I. vládla aj Švédsku a Dánsku. Po reformách zavedených v roku 1990 má v poradí nástupníctva prednosť najstaršie dieťa, a to bez ohľadu na pohlavie.