Vedela to len hŕstka ľudí: Čo spája politika Daniela Krajcera a krásnu herečku Zuzanu Vačkovú!

Politik a predtým spravodajca Daniel Krajcer (52) sa na sociálnej sieti pochválil fotkou z mladosti. Zaspomínal si na koniec strednej školy. „To boli časy, keď mi na stužkovej viazal kravatu mladý Paul Newman," napísal k archívnej fotke Krajcer.

Bratislavský župan Juraj Droba využil príležitosť a zažartoval na politikovu adresu. „Ty si mal na stužkovej extrémne malý nos. Je naozaj pravda, že si si ho dal chirurgicky zväčšiť, aby si ohúril devy?" pýtal sa.

Komentár herečky Zuzany Vačkovej však vzbudil oveľa väčšiu pozornosť. „Aj ja som dnes pridala fotku z maturity... nejako nás tá stretávka hodila do spomienok... dobre bolo," napísala.

Krajcer s ňou mohol len súhlasiť. Ona na Instagrame ukázala hneď dve fotky zo školských čias. „Takto som maturovala ja. Práve keď som odpovedala, prišiel fotograf a robil fotky do časopisu k článku o maturitách. A tak mám túto úžasnú pamiatku. Bola som dokonca na dvojstrane!" pochválila sa blondínka. Dodala, že ešte dnes si pamätá ten šialený stres z maturít. „Druhá fotka je už z oslavy. To boli časy!"

Krajcer prezradil pre portál pluska.sk, že pomaturitné stretnutie mali po dlhých 35 rokoch. „V triede, ktorá bola výberová s vyučovacím jazykom anglickým, nás bolo 36 žiakov. Ten počet sa rokmi ustálil na tomto čísle. Boli sme samí Bratislavčania, väčšinou z Karlovky, a poznali sme sa aj zo základky, pričom nás bolo 9 chlapcov a 27 dievčat. Mnohí nám závideli, lebo sme mali veľmi fešné spolužiačky, medzi nimi napríklad Zuzku Vačkovú," zaspomínal na školské časy a zároveň zložil poklonu herečke.

Začiatok stretávky prirovnal k filmu Vrchní, prchni!. Každý sa pochválil, čo má nové, či mu pribudli do rodiny nejaké deti alebo vnúčatá. Dodal, že tentokrát sa ich zišlo viac než dvadsať. „Smutné bolo, že naše rady opustila jedna spolužiačka, ale nedávno aj triedna profesorka, ktorú sme mali veľmi radi."

Čo by to bolo za stretávku, keby sa nevytiahli trapasy a ďalšie historky zo školských čias. V hlavnej úlohe sa ocitol aj politik. „Nebol som žiadny grázel, len som si zvykol povedať môj názor bez ohľadu na následky. Mali sme riaditeľa, ‚striktného komunistu’, napísal mi do posudku, že som antisocialistický živel, kvôli čomu som sa nedostal na štúdium práva, až oveľa neskôr," zaspomínal si na problémy, ktoré mu to prinieslo.

Zavaril si aj u učiteľky občianskej náuky. „Vysvetľovala nám výhody socializmu a mala takú tézu, že každý, kto pracuje, má sa dobre, keďže si zarobí, ale nepracujúci túto výhodu nemajú. Prihlásil som sa a povedal, že s týmto nesúhlasím, lebo poznám pracujúcich, ktorí sú bez peňazí. Povedala, že keď som taký múdry, nech jej takého človeka privediem. Stalo sa, mal som kamarátov medzi maliarmi, ktorí si u nás v škole pravidelne privyrábali. Boli to týpkovia na pohľadanie, obzvlášť jeden z nich, Eugen," začal rozprávať príhodu. V tom čase už boli v náladičke a nebolo ho treba dlho prehovárať.

Bol z toho veľký prúser a Krajcer dokonca skončil na koberčeku u riaditeľa. Ten ho podmienečne vylúčil zo školy. „Moja zlatá maminka, ktorá je až extrémne dobrý človek len tŕpla, čo z toho bude. Ona na rozdiel odo mňa mala pud sebazáchovy. Myslím si, že keby bol socializmus doteraz, buď by som bol murárom, čo ma celkom bavilo, keďže som si v lete touto prácou privyrábal, alebo by som musel emigrovať," poznamenal.